|
Vianoce, Vianoce, Vianoce! A ešte raz Vianoceeeee!!!! Zo všetkých strán počuť vravu o nich. Rolko sa stihol sotva z minuloročného vianočného zhonu spamätať a už sa blížia opäť. Poniektorí už počítajú dni do ich príchodu. Rolko si však tento rok dal záväzok, že to nebude s prípravami preháňať. Ak preháňať, tak jedine na kolobežke a "trhať" asfalt po miestnych cestách pokým to počasie dovolí.
Aj večer si užil jednu zo svojich obľúbených trás do baru Fernetka, aby s parťákmi prebrali plány na najbližšie dni nielen pri jednom orosenom, pretože na jedno sa ísť vraj nedá. V dobrej náladičke, keď vyčerpali všetky témy, usúdili, že by mohli opäť po niekoľkých nevydarených pokusoch, skúsiť "cestu do lesa".
Ráno zaznela nevinne znejúca melódia sláčikov z jeho rádiobudíka a potom sa to rozbehlo. Rolko otvoril sotva jedno oko. Tú vreštiacu otravu chcel ako obvykle ešte posunúť o hodinku neskôr, keďže sa mu nechcelo vstávať. Každé ráno sa škaredo pozrel na červené čísla, len dnes boli akési iné. Farba displeja mu spôsobila rýchle prebudenie zmyslov, ba až šok! Pretrel si oči prvýkrát, druhýkrát.....bežal do kúpeľne, či pomôžu osviežujúce kvapky studenej a aj mokrej vody. Nepomohli. Zelené dedičstvo z predchádzajúceho večera sa prenieslo do reality. Rolko sa pozrel do zrkadla a neveril vlastným očiam. Seba a aj všetko vôkol videl zelené. Musel sa štipnúť, či to opäť nie je nejaký hlúpy sen. Nepomohlo. Pozrel von oknom. Aj tam bolo všetko zelené. Spomenul si na svoje obľúbené lentilky v jedna a osemdesiatich farbách značky Matriks, ktoré ležali nasypané v miske na stole a nestihol ich našťastie ešte včera všetky zjesť. To bol pre neho posledný overovač, že sa mu naozaj nesníva. Aj tie boli všetky zelené. "Ja vážne snívam alebo ešte bdiem", spýtal sa sám seba Rolko. "Ja som sa snáď v tom včerajšom lese stratil!?" Pozrel do kalendára, či sa nejakým záhadným spôsobom nestratil nielen "v lese", ale aj v čase. Preletel všetky stránky kalendára. Každučný deň, nedeľa či sviatok, všedný deň ba aj piatok, všetko bolo zelené. Prežíval ozajstné zelené peklo. Svätý Patrik by isto jasal a strieľaľ šampus v hrobe v takýto deň, pomyslel si Rolko. Ako si mám túto záhadu vysvetliť? To mám mať strach dať si na večeru praženicu, že sa prebudím pre zmenu do žltého dňa?
Čekni si aj ty, či si si už svojim zeleným peklom prešiel tiež, alebo ťa ešte len čaká. Nie nadarmo sa vraví: komu sa nelení, tomu sa zelení.
|