Tato seria kesiek ma za ciel vysvetlit zakladne pojmy a principy smerovacich (v dnesnej dobe uz zdomacnele - routovacich) protokolov.
Vo vseobecnosti si mozeme pod pojmom routovanie predstavit hladanie cesty v pocitacovych sietach pre data, ktore cestuju od jedneho pocitaca k druhemu.
O routovanie sa staraju zariadenia, ktorym sa hovori routre. Kazdy takyto router je pripojeny k nejakej sieti (subnetu). Na smerovanie sa pouziva IP protokol.
Routovanie ma 3 formy:
- staticke - do routovacej tabulky je priamo zapisana informacia, ktora siet je kde pripojena. Je to bezpecne routovanie, ale tazkopadne, kedze nie je schopne reagovat na zmeny v sieti
- defaultne - pouziva sa vtedy, ked router nema specificku informaciu kde je konkretna siet pre nejake data a tak vsetky data posiela jednym smerom
- dynamicke - reaguju na zmeny v topologii sieti, routre si medzi sebou vymienaju data o dostupnych sietach a automaticky si prisposobuju routovacie tabulky podla tychto udajov
OSPF - Open Shortest Path First
Protokol OSPF patri medzi vnutorne (interior) protokoly. Funguje na principe link-state algoritmu. Pre protokol IPv4 existuje jeho verzia OSPFv2, ale prakticky sa vsade oznacuje iba ako OSPF. Pre protokol IPv6 bola vyvinuta verzia OSPFv3.
Dalo by sa tvrdit, ze je to najrozsirenejsi interior gateway protokol pouzivany vo velkych podnikovych sietach, nakolko je to otvoreny standard a vedia sa nim dohovorit produkty roznych vyrobcov medzi sebou, co je jeho obrovska vyhoda.
OSPF tak isto ako protokol EIGRP si najprv najde susedov na priamo pripojenych linkach a potom si medzi sebou vymenia informacie o vsetkych sietach, ktore poznaju a kazdy router si vyrobi vlastnu topologicku mapu, kde v strede je router samotny a ku kazdej sieti vedie len jedna najkratsia cesta - tzv. Shortest-Path strom. Z toho je odvodeny aj nazov protokolu. Tento strom vypocita pomocou algoritmu Dijkstra, kde pre metriku sa pouziva termin cost, teda nejake "naklady" na prevadzku danej konkretnej linky. Je to bezrozmerna jednotka a najcastejsie sa pouziva kapacita linky ako smerodajny udaj pre vyhodnotenie"najkratsej" cesty.
Protokol OSPF funguje v jednom autonomnom systeme, ktory vsak moze byt strukturovany, ak je potrebne siet skalovat do vacsich rozmerov. Je mozne takuto siet rozdelit do niekolkoych tzv. oblasti (area). Vzdy musi byt pritomna oblast cislo 0 (area 0) tzv. backbone alebo core oblast. Kazda dalsia oblast musi mat pripojenie do oblasti 0 (ci uz priamo alebo cez virtualnu linku). Routre, ktore su na hranici medzi backbone oblastou a standardnou oblastou sa nazyvaju tzv. Area Border Router (ABR). Taketo routre maju samostatnu topologicku mapu pre kazdu z oblasti, ktoru obhospodaruje a informacie medzi nimi podla nastavenych pravidiel vymienaju. Kazdy datovy paket, ktory by chcel ist z obycajnej oblasti do inej obycajnej oblasti musi prejst routrom, ktory spravuje backbone oblast tzn. inter-area routovanie musi ist vzdy cez backbone area.
Typy routrov v ramci OSPF
IR - Internal Router - vsetky rozhrania patria do rovnakej oblasti
BR - Backbone Router - ma aspon jedno rozhranie v oblasti 0
ABR - Area Border Router - ma aspon jedno rozhranie v oblasti 0 a aspon jedno dalsie rozhranie v inej oblasti. Podla definicie su vsetky ABR zaroven aj BR.
ASBR - Autonomous System Boundary Router - router, ktory sa podiela aj na routovani v inych autonomnych systemoch a s hodnotenym autonomnym systemom si vymiena informacie o sietach (redistribuuje ich). Napriklad router, na ktorom bezi OSPF a zaroven EIGRP protokol a je teda nejaka brana medzi tymito dvomi autonomnymi systemami.
Na vytvorenie topologickej mapy si routre medzi sebou vymienaju informacie o dostupnych sietach pomocou tzv. LSA - Link State Advertisement
Zoznam najpouzivanejsich typov LSA:
Type 1 - Router LSA - router oznami svoju pritomnost a pripoji zoznam svojich priamych rozhrani k inym routrom v rovnakej oblasti spolu s prislusnou metrikou. Tento typ sa siri len v oblasti v ktorej bol vygenerovany.
Type 2 - Network LSA - pouziva sa na multi-access segmentoch (napriklad typu Ethernet), kde sa zvoli tzv. Designated Router za cely segment, a ten oznami siet a zoznam routrov na danom segmente. Tak ako Type 1 aj tento sa siri iba v oblasti v ktorej bol vygenerovany.
Type 3 - Summary LSA - ABR zosumarizuje informacie o jednej oblasti, ktore sa naucil a oznami ich ako jeden "balik" do dalsej oblasti, ktorej je clenom.
Type 4 - ASBR-Summary LSA - Ak mame v sieti nejaky ASBR, ktory oznamuje do OSPF nejake externe siete, tak je potrebne zabezpecit, aby vsetky routre vo vsetkych oblastiach poznali cestu k tomuto "prechodovemu routru ASBR" do externeho autonommneho systemu. Tento ASBR posle svoj klasicky Type 1 LSA a nastavi v nom parameter, ze je zaroven aj ASBR a najblizsi ABR do zvysku siete vygeneruje z neho Type 4 LSA.
Type 5 - External LSA - tieto LSA obsahuju informacie o externych sietach, ktore su dostupne prostrednictvom ASBR. Celou OSPF sietou sa tieto LSA siria nezmenene.
A teraz uz konecne nejaka uloha:
Podla nasledujuceho diagramu urcite o aky typ LSA sa v jednotlivych pripadoch jedna:
A = LSA pre siet 1.1.1.0/24 tak ako to vidi router R3
B = LSA pre siet 3.3.3.0/24 tak ako to vidi router R1
C = LSA pre siet 192.168.12.0/24 tak ako to vidi router R1
F = LSA pre siet 1.1.1.0/24 tak ako to vidi router R1
G = LSA pre siet 3.3.3.0/24 tak ako to vidi router R3
H = LSA pre siet 192.168.23.0/24 tak ako to vidi router R3
Keska sa nachadza na suradniciach: N48 10.ABC E017 09.FGH
Happy caching!