Najznámejšia z nich je lokalita Hradišťá z neskorej doby bronzovej (1000-700 rokov pred našim letopočtom). Toto hradisko obývali nositelia lužickej kultúry. Opevnené sídlisko-hradisko chráni mohutný skalný hrebeň zo severozápadnej strany; z ostatných strán umelý násyp-val a priekopa. Pri budovaní valu sa použili progresívne stavebné prvky: čelná drevená hradba a do systému komôr a roštov usporiadaná drevená konštrukcia, ktorá zomkýňala mohutný násyp. Val sa staval v dvoch časovo následných etapách. Z vnútornej zástavby sú najdôležitejšie pôdorysy obydlí, najčastejšie s rozmermi 5,5 x 4,3 metra. Bohatý nálezový inventár tvoria početné keramické a bronzové výrobky, doklady miestnej metalurgie bronzu a zvlášť poľnohospodárskej činnosti. Krátkodobo lokalitu osídlili aj na prelome letopočtu (púchovská kultúra). V období Veľkomoravskom, ako aj v 10. storočí hradisko obývali Sloveni, čoho dôkazom sú viaceré nálezy z 9. a 10. storočia, najmä črepy, ale aj kovové nálezy. V tom čase možno vzhľadom na strategické umiestnenie hradiska uvažovať nad jeho strážnou funkciou. Podobne ako pri Martákovej skale, aj toto hradisko skúmal ako prvý Jozef Ľudovít Holuby.
Zdroj: http://www.hradiska.sk/ (see related link)
Tabula - pri vstupe do hradiska: 