Volkovce – Stručné dejiny obce
Najstaršie doklady osídlenia územia obce siahajú do obdobia staršej doby kamennej, pred asi 35 000 rokmi, do obdobia lovcov mamutov (štiepaná kamenná industria z územia pri Majeri). Staré osídlenie dokladá i neolitický kamenný sekeromlat a brúsený klin, ako aj tzv. lineárna keramika a tkáčske prasleny. Z neskorej kamennej doby pochádza unikátny nález odliatku medeného sekeromlatu (asi 3000 rokov pred Kristom – v lokalite Zvandolina), z bronzovej doby zlomok bronzového závesku a bronzové sekery. Častý je výskyt keramiky lužickej kultúry – popolnicových polí. Z veľkomoravského obdobia je vzácny nález slonovinovej schránky, pyxidy, na pomedzí Volkoviec a Čiernych Kľačian. V štrkových baniach sa našli viaceré kosti pravekých zvierat, paroh diluviálneho jeleňa i kosti mamutov.
Prvý písomný prameň o existencii obce pochádza z r. 1275. Prepošt Ostrihomskej kapituly magister Ladislav v listine potvrdzuje výmenu majetkov medzi tekovským županom a hradskými jobagiónmi. „Zeme Wolkouch nazývané” pripadli hradským ľuďom, vojakom Tekovského hradu. Medzi nimi sa spomína aj „Mikuš z Volkoviec”. Predpokladá sa, že obec aj so Závadou existovala už v 11. storočí, keďže jej časť patrila svätobeňadickému opátstvu (listina z r. 1075). Šľachta v službách opátstva, tzv. predialisti sa r. 1358 osamostatnili a vyhlásili za zemanov. Olichov sa v listinách spomína už r. 1209, Závada r. 1421, kedy sa spomínajú dve obce, Malé a Veľké Volkovce, a potom ako Závada r. 1424. Závada bola majetkom panstva Topoľčianky (r.1527), Volkovce ako majetok svätobeňadického opáta prešli r. 1506 do vlastníctva Ostrihomskej kapituly.
V listine z r.1327 opát Ladislav v mene kláštora v Hronskom Svätom Beňadiku priznal pred Zoborským konventom vlastníctvo jednej kúrie vo Volkovciach Pavlovi Literátovi z Volkoviec a jeho bratom. Zároveň im dáva majetok Volkovce ako prédium (majetok za vojenské služby). V listine sa určujú aj hranice majetku Volkovce, vrátane zaniknutej dediny Zovny. Poddaní obce boli na 10 rokov oslobodení od všetkých dávok vrchnosti. Listina z r. 1361 Zoborského konventu uvádza „kráľovho človeka” Jána, syna Petra z Volkoviec, ktorý viedol vyšetrovanie z poverenia kráľa Ľudovíta. Ján z Volkoviec bol teda kráľovým úradníkom. V r.1364 sa v listine spomína aj jeho manželka, šľachtičná Katarína, manželka šľachtica Jána z Volkoviec, v súvislosti s vyplatením vena, tzv. „dievčenskej štvrťky”. Napriek tomu po necelých sto rokoch sa spomínajú Pusté Volkovce (1437). Aj v r. 1535 obec úplne vyhorela, čo bolo v tých rokoch pri drevených domoch so slamenými strechami a bez komínov častou pohromou. V r. 1536 bol urobený daňový, čiže portálny súpis, podľa ktorého obec mala iba 7 port, teda celých usadlostí. V r. 1549 bola vo Volkovciach zdanených 12 port a v r. 1600 už 46 domov, len 4 domy v Závade.
Negatívne do života obce zasiahla turecká okupácia veľkej časti Uhorska. Tekovských obcí sa dotkla od 2. polovice 16. storočia. Závada bola vyplienená r. 1599, obe obce najmä v r. 1631-32, kedy Turci odvliekli do zajatia najskôr päť, potom desať detí. V rokoch 1570 a potom r.1663 Turci urobili podrobný daňový súpis tunajšieho obyvateľstva aj s menami obyvateľov (uvádza 27 hláv rodín, 3 na Závade), dane z obilia, muštu, včiel, pasienkov, dreva, ošípaných, a dvoch mlynov na jedno koleso. V r. 1652 sa v neďalekých Vozokanoch odohrala víťazná bitka vojsk cisárskeho generála Forgáča s tureckým vojskom. Ďalší daňový súpis je z r. 1696, ale už pre domácu kresťanskú vrchnosť. Z tureckých čias sa zachovalo mnoho miestnych povestí a dlho aj podzemné skrýše obyvateľstva v blízkom lese.
V tých časoch bola v obci najpriek neistej dobe založená škola. R. 1647 bol učiteľom Juraj Benius. Zlá situácia pretrvávala aj po porážke Turkov. V r.1714 prosia obyvatelia obce o zníženie daní, lebo mnohé pozemky boli opustené. V súpise sa uvádza 62 gazdov vo Volkovciach a 31 v Závade. Z r. 1718 a 1720 sú známe aj mená richtárov i obyvateľov obcí, ktoré sa udržali až do súčasnosti, čo svedčí o pokojnejšom hospodársko-spoločenskom vývoji. Zachoval sa aj podrobný tereziánsky súpis z r. 1769, ktorý určoval výšku deviatku z úrody i robotné povinnosti poddaných obce. Rozšírené bolo tiež pestovanie viniča.
Obec od stredoveku patrila k farnosti Nemčiňany, hoci podľa kanonickej vizitácie z r. 1559 bola v minulosti v obci aj fara. Pôvodne gotický kostol sv. Jakuba zo 14. storočia bol r. 1754 prestavaný v barokovom slohu, aj s interiérom (kazateľnica). Obyvatelia slovenskej národnosti boli rímsko-katolíckeho náboženstva, v r. 1845 sa uvádzajú v súpise aj Židia, koncom 19. storočia aj Rómovia. V r. 1912 bola vybudovaná železničná trať Zlaté Moravce – Kozárovce, so železničnou stanicou v obci. V prvej svetovej vojne padlo 28 obyvateľov Volkoviec a 9 obyvateľov Závady, ich mená sú na kamenných pilieroch kostolnej brány.
Obce Volkovce a Závada sa zlúčili v r. 1924-1931, definitívne od r. 1945. Vojna sa skončila oslobodením 27. marca 1945. V r. 1958 založili v obci poľnohospodárske družstvo a zaviedli elektrinu. V r. 1960 postavili v obci novú budovu základnej školy, obecného úradu s kultúrnym domom a od r. 1976 má obec vlastný poštový úrad. Súčasťou obce sú aj osady Olichov a Slance.
Keška sa nachádza na mieste posledného odpočinku obyvateľov Volkoviec z časti Závada. Zachovajte pri odlove kešky prosím dôstojnosť hodnú tomuto miestu. Pohybujte sa v tichosti a pokojne, nepúšťajte svojich geohavkovcov na voľno, ale majte ich na vodítkach. Ak máte so sebou aj detičky dohliadnite na nich. Geotátošov môžete zaparkovať priamo pred cintorínom.
V keškš nieje pero !!!
Želám šťastný lov .