Zdanie však klame. Táto lokalita má európsky význam. Na mieste síce nenájdete žiadne informačné tabule, ani nič nápadné, čo by pripomínalo veľký význam tejto lokality.
Na konci pristávacej dráhy vpravo (smerom k mestu Vráble) je miesto archeologického záujmu. Niekoľko rokov tu v lete prebieha archeologický výskum slovenských a nemeckých archeológov.
Najnovšie informácie z výskumu:
V opevnenom meste pri rieke Žitava neďaleko Vrábeľ žilo až tisíc ľudí, čo bol na tie časy úctyhodný počet. V danom období totiž osídlenia zvyčajne nemali viac ako 300 obyvateľov. Archeológovia teraz k tomu zistili, že "protomesto" Vráble-Fidvár je o tristo rokov staršie, ako sa dosiaľ predpokladalo. Jeho história siaha až do obdobia 2100 až 1800 rokov pred naším letopočtom. Teda do staršej bronzovej doby.
Už pred vznikom mesta sa však na území v okolí rieky Žitavy nachádzali menšie osídlenia, ktoré siahajú až do neskorej kamennej doby. V staršej bronzovej dobe bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. "V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje profesor Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach tohto sídliska. V jeho centrálnej časti bývala elita, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy, zatiaľ čo obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme. Podľa Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – teda delenia na bohatú elitu a chudobných. Takéto sociálne delenie bolo vôbec prvýkrát zachytené v priestore sídliska zo staršej bronzovej doby.
Všetky preskúmané obydlia možno datovať do únětickej kultúry. Domy mali štandardizované rozmery: dĺžku 10 – 15 metrov a šírku 6 – 8 metrov. Zaujímavé je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká asi jeden meter. Hygienické návyky tamojšieho obyvateľstva sú však veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ hovorí archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami.
K sídlisku patrilo aj pohrebisko, ktoré sa nachádzalo 300 metrov južne od opevneného sídliska. V hroboch sa našla nielen keramika ako amfory, misy či hrnce, ale aj rôzne bronzové ozdoby (náušnice, ihlice na odev) a ojedinele aj potrava „na druhý svet“ – napríklad rebrá z hovädzieho dobytka.
Výskum v lokalite Vráble-Fidvár, na ktorom spolupracujú Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Nemeckým archeologickým ústavom so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom, je realizovaný od roku 2007. Do výskumu, ktorý každoročne prebieha prevažne v letných mesiacoch, sú zapojení aj mladí odborní asistenti, doktorandi a študenti archeológie.
Zdroj: Miroslav Vajs, Pravda 10. 2. 2017 – Ľudia od Vrábeľ žili v meste už pred 4-tisíc rokmi
Parkovanie je možné pred rampou pri hlavnej ceste, ktorá väčšinou býva zamknutá.
Pri odlove nie je žiaduce hýbať s maskovaním, kešku stačí jednoducho vybrať a po odlove vrátiť na pôvodné miesto.