Banka
Rakúsko-uhorská banka otvorila svoju filiálku v Žiline v r. 1912. Pôvodne dvojpodlažná reprezentatívna novostavba žilinskej filiálky bola postavená v štýle neoklasicizmu. Impozantný vzhľad budovy umocňovalo 8 mohutných stĺpov ukončených na vrchole ozdobnými hlavicami, ktoré umiestili na čelnú fasádu. Tento bankový palác vystavaný v gréckom štýle spolu so susednou budovou hlavnej reálky patril pred začiatkom I. svetovej vojny k dvom najmohutnejším budovám v Žiline. Budovu projektoval jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert. Okrem iných projektoval aj zámok v Bojniciach a časť zámku v Smoleniciach. Skutočnosť, že Hubert projektoval aj v Žiline, je teraz uverejnená po prvý raz, na základe nedávneho vedeckého bádania Petra Štanského.
Budova po 1. svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky česko-slovenskej. Tá v roku 1936 – 1937 nadstavila na budovu druhé poschodie s bytmi. Ešte predtým v roku 1936 v suteréne zabudovali druhý trezor. Pôvodný trezor bol na I. poschodí vľavo v smere do ulice. V trezoroch od 20. septembra do 6. októbra 1938 tajne ukrývali pred agentmi Nemeckej ríše korunovačné klenoty českých kráľov.
Pre zaujímavosť, české korunovačné klenoty za posledných 600 rokov opustili Pražský hrad iba jediný raz, a to pre hroziace bombardovanie Prahy počas sporu o Sudety. Preto prezident Beneš prikázal klenoty odviezť. Údajne to bol jeho posledný prezidentský rozkaz. Svätováclavskú korunu, žezlo, jablko, kríž, rúcho a meč odviezli z Prahy dňa 19. septembra 1938 na dvoch autách. Nasledujúci deň už boli klenoty v Žiline, kde ich prevzal František Koupil, prednosta filiálky Národnej banky československej v Žiline. Potom boli klenoty ukryté i v trezore hotela Veľká Fatra v Rajeckých Tepliciach. O tejto prísne utajenej akcii vedeli iba v prezidentskej kancelárii a v najvyššom vedení banky. Väčšina Slovákov a Čechov dodnes ani netuší, že český národný poklad niekedy opustil Pražský hrad.
Neskôr sa budova vrátila k svojmu pôvodnému zameraniu a sídlilo tu niekoľko bánk. Po definitívnom uzatvorení pre verejnosť a rekonštrukcii sa napokon zmenila na coworkingové centrum a sídlo niekoľkých firiem, vytvorili sa tu priestory na stretávanie, konferencie a spoluprácu. Výnimkou tu nie sú ani akcie zamerané na miestny rozvoj, podnikanie a vzdelávanie.
Keška sa nachádza na uvedených súradniciach. Miesto je extrémne frekventované, keďže ide o centrum mesta. Preto pri hľadaní buď, prosím, opatrný. V prípade potreby nie je hanba použiť hint. Po náleze nezabudni kešku ukryť tak, ako bola pôvodne, pretože na iných miestach by mohlo dôjsť k odhaleniu kamerami, ktoré vidia takmer všade, aby si neznepríjemnil hľadanie pre tých, ktorí prídu po tebe..
⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇
Tiež pripomínam atribút, že keška NIE JE drive-in, aj keď sa tak môže javiť. Zastavovať auto v okolí je nebezpečné, na mnohých miestach aj zakázané. Parkoviská v areáloch sú tiež riešené rampami pre nájomníkov. Dostupné verejné (platené) parkingy sú vo waypointoch.