Nepríjemný objav v Malej Žomboji
Príbeh tejto kešky začína v roku 1969, keď sa skupinka rožňavských jaskyniarov rozhodla zmapovať jednu z najhlbších priepastí Slovenského krasu, 142 m hlbokú Malú Žomboj na Silickej planine. Počas zostupu do priepasti zistili, že jej steny sú pokryté neznámou látkou, ktorá po vdýchnutí spôsobovala pálenie a dýchacie problémy. Po nasadení ochranných okuliarov a šatiek pokračovali v prieskume a na dne priepasti objavili zvyšky obalov agrochemikálií, ktorých sa niekto zbavil takýmto bezočivým spôsobom, bez ohľadu na ďalšie následky.
Keďže v tomto období bola ochrana prírody ešte „v plienkach“, dlhé roky sa nič nedialo, aj napriek tomu, že v roku 1973 bola celá oblasť vyhlásená za Chránenú krajinnú oblasť Slovenský kras (predchodca dnešného Národného parku Slovenský kras) a podobné znečistenie sa našlo aj v niektorých ďalších priepastiach. Až začiatkom 80. rokov, keď mala byť severná časť Silickej planiny vyhlásená za ochranné pásmo vodného zdroja zásobujúceho tisícky obyvateľov okresného mesta Rožňava, sa začalo riešiť ako sa zbaviť chemikálií na dne hlbokej priepasti. Postupne boli oslovené rôzne organizácie, avšak ani po roku hľadania sa v celom vtedajšom Československu nepodarilo nájsť žiadnu spoločnosť, ktorá by zvládla odstránenie nebezpečných látok a nakoniec sa túto náročnú úlohu podujala vykonať spoločnosť Excelsior z Budapešti. Počas leta 1984 bolo z Malej Žomboje vyťažených 45 m3 materiálu znečisteného chemikáliami, ktoré boli uložené v 200-litrových plechových sudoch.
Sarkofág pod Kaplnou
Na uskladnenie sudov s vyťaženým materiálom bola vybraná lokalita niekoľko kilometrov na sever od Silickej planiny, na okraji zalesneného pahorku Kaplna v katastri obce Krásnohorské Podhradie predovšetkým pre jej vhodné nepriepustné podložie. Sudy sa uložili na vybetónovaný podklad, kde boli zaliate betónom a celý sarkofág bol následne zasypaný zeminou a postupne zarástol. Preto po viac ako 30 rokoch dnes nevidno takmer žiadnu stopu po skládke nebezpečného odpadu. Snáď jediným viditeľným pozostatkom pôvodnej skládky sú zvyšky kontrolnej šachty ktorá je neďaleko miesta ukrytia kešky a od roku 2015 tu môžeme vidieť aj informačnú tabuľku a niekoľko modrých rúr trčiacich v okolí skládky zo zeme. Sú výsledkom prieskumu pravdepodobných environmentálnych záťaží ktorý prebehol aj v tejto lokalite.
Keška
Nájdenie kešky nie je náročné, hladáte malú 140 ml lock&lock krabičku. Zmestí sa do nej niekoľko XWG-čok, prípadne menší trackovateľný predmet, ale pero mi tam nevošlo takže k zalogovaniu sa je nutné doniesť si vlastné.
Prístup odporúčam od parkingu pri železničnej stanici Lipovník, ku keške je to blízko a cestou si určite všimnite krásny dub ktorý je oveľa starší ako väčšina stromov v blízkom okolí. Je od neho pekný výhľad na severný okraj Silickej planiny a hneď pod cestou je železničná trať takže možno budete mať šťastie aj na prechádzajúci vlak. Dávajte si ale pozor na včely, ich úle sú tesne za dubom takže príliš blízko k nemu nechoďte a radšej ho obíďte z dostatočnej vzdialenosti.
Ďalšou možnou prístupovou cestou je ísť po žltej turistickej značke od parkoviska pri Mauzóleu, ale tú bez gumákov hlavne na jar alebo po daždi neodporúčam, poriadny chodník tadiaľ nevedie a treba sa predierať cez pole.
Ďalší tentokrát trochu vzdialenejší waypoint smerom na sever od kešky ponúka pekný výhľad na hrad Krásna Hôrka, Mauzóleum pri Krásnohorskom Podhradí a za nimi hrebeň Volovských vrchov.
Budem rád ak pridáte nejaké vlastné fotky miest, ktoré Vás v okolí kešky zaujali 
Zdroje:
Ak by mal niekto záujem o ďalšie informácie o tomto mieste, odporúčam fotoalbum obsahujúci rôzne dobové články a fotografie od RNDr. Jaroslava Stankoviča, jaskyniara a správcu blízkej Krásnohorskej jaskyne, ktorý bol hlavným zdrojom informácií pri písaní listingu kešky: http://stankov56.rajce.idnes.cz/nestastna_jaskyna_Mala_zomboj/#