Podľa historických záznamov sa Židia usadili v Liptovskom Mikuláši v roku 1720. Pochádzali z moravského Holešova. V roku 1730 si zriadili náboženskú obec, ktorá bola prvá v Liptove. V nasledujúcom roku si postavili synagógu. Počet obyvateľov sa postupne zvyšoval, prichádzali Židia z okolitých obcí, ale hlavne z Moravy. Tu totiž platil od roku 1727 familiantsky zákon, podľa ktorého sa mohol ženiť len najstarší syn v rodine. Tým bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Mladší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. V roku 1828 bývalo v Liptovskom sv. Mikuláši už 801 židov, 704 evanjelikov a 203 katolíkov. Židovská obec bola tak veľká, že pôvodná synagóga už nepostačovala. V rokoch 1842 – 1846 si postavili novú synagógu na mieste pôvodnej. Významnú úlohu v dejinách liptovských Židov zohrala aj židovská škola založená v roku 1752. Židovská komunita mala v roku 1880 už 1115 osôb, čo predstavovalo 39,7 % z celkového počtu obyvateľstva. Podľa posledného súpisu Židov v roku 1942 žilo v Liptovskom Svätom Mikuláši z celkového počtu 6 400 obyvateľov 1 262 Židov. Obyvateľstvo žilo v minulosti vo vzájomnej tolerancii a úcte o čom svedčí aj to, že v roku 1865 si zvolili za starostu mesta Izáka Dinera, ktorý bol židovského vierovyznania. Po smutných udalostiach holokaustu boli občania židovského pôvodu vyvraždení a časť preživších sa vysťahovala prevažne do Izraela. Dnes nežije v meste ani jeden Žid. Po významnej židovskej komunite zostala v meste synagóga a pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove synagógy. Židovský cintorín v roku 1982 mesto zničilo. Časť náhrobných kameňov sa zachovalo, sú však mimo cintorína. Niektoré sa nachádzajú v synagóge ,niektoré nahadzané za plotom VPS. Na mieste cintorína zostala len trávnatá plocha s drevinami. Zo západnej strany sa zachoval poškodený múr, z východnej strany sú postavené bytové domy a z južnej a severnej strany je cintorín otvorený. Mesto cez cintorín nad zosnulými vybudovalo chodník, ktorým si skracujú obyvatelia cestu medzi ulicami a bytovými domami. Po chodníku prechádzajú aj cyklisti. Židovský cintorín je miesto, ktoré ma veľký význam pri preukazovaní úcty zosnulým. V tomto prípade, keď si mesto vybudovalo na mieste cintorína verejný park, tak zosnulí nemajú na Židovskom cintoríne v Liptovskom Mikuláši pokoj.
Židovský cintorín bol uzatvorený rozhodnutím okresného hygienika a uznesením MNV v Liptovskom Mikuláši zo dňa 7. 12. 1966, pričom k tomuto dňu začal platiť aj zákaz ďalšieho pochovávania na cintoríne. Dňa 25. 11. 1976 Rada MsNV svojím uznesením rozhodla o zrušení pohrebiska na židovskom cintoríne s odôvodnením, že na cintoríne sa už nepochováva a umiestnenie cintorína prekáža realizácii urbanistických zámerov v rámci schváleného územného plánu. Spory medzi MsNV a ÚZ ŽNO okolo pozemku pohrebiska sa však naťahovali až do roku 1983, kedy bola medzi obomi zainteresovanými stranami podpísaná kúpna zmluva o odpredaji pozemkov zrušeného židovského cintorína. MsNV vtedy vyplatil ÚZ ŽNO 68 104,- Kčs. K úplnej likvidácii židovského cintorína došlo v roku 1986 a na jeho mieste bol zriadený mestský park. V porevolučnom období (po r. 1990) mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš svojím uznesením z 5. 9. 1996 rozhodlo o vrátení parciel ÚZ ŽNO. /p> zdroj internet.
