Táto mysterka je venovaná nášmu rodákovi s menom Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský.
Bol lesný a banský lekár, prozaik, publicista, prírodovedec. Narodil sa 4. 3. 1824 v Banskej Bystrici ako syn banského úradníka. Detstvo a chlapčenstvo prežil väčšinou vo voľnej prírode, ktorú nadovšetko miloval a medzi pospolitým ľudom, čo ho s ním navždy spojilo a vytvorila Zechenterovi veľmi srdečný vzťah k ľudu. Tento vzťah ostal uňho trvalý, ako sám priznáva vo svojom obšírnom životopise „ ostal som horlivým Slovákom, demokratom a horlil som za biedny, znevážený slovenský ľud“ Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, v rokoch 1832 – 1840 študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Potom začal štúdium filozofie vo Vacove a Budapešti, roku 1942 prestúpil na štúdium medicíny, najskôr v Budapešti (1842 – 1846), potom vo Viedni, kde roku 1850 získal titul Med.D.R. Okrem lekárskej praxe, ktorú vykonával veľmi úspešne, riešil tiež problémy špecifických baníckych nemocí a rôznych epidémií, napr. cholery, ktoré sa v tých časoch ešte vyskytovali. Po revolúcií sa stal stoličným lekárom v Banskej Bystrici, v rokoch 1853 – 1868 bol bansko-lesným lekárom v Brezne. Toto obdobie pokladal za najkrajšie vo svojom živote. Krásna horská príroda a svojrázny ľud boli preňho najvítanejším prostredím. V Brezne ho navštívila aj Božena Němcová s ktorou chodieval zbierať po okolí ľudové povesti, piesne a iné etnografické zvláštnosti. U politických úradov to vzbudilo podozrenie a preto bol postavený pod policajný dozor a neskôr bol z politických dôvodov preložený do Kremnice, ktorá naň pôsobila stiesňujúco. Preto sa väčšmi oddal literárnej tvorbe. V matičných rokoch bol najvýznamnejším predstaviteľom našej humoristickej literatúry. Hoci bol vrstovníkom štúrovcov, líšil sa od nich životným zameraním i svojou tvorbou vyrastajúcou dôsledne zo života prítomných čias. Rozprávačský talent a žartovnorozmarnú povahu zdedil po matke. S literárnymi pokusmi sa u Zechentera Laskomerského stretávame už na základnej škole. Ako gymnazista napísal satirickú báseň, ktorej námetom bola zrážka železiarskych robotníkov s mešťanmi v Banskej Bystrici. V rôznych drobných fejtonistických dielach zas čerpal námety z detstva. Tituly ako Prmpulík , Radvanský jarmok , Vianoce ,či zo študentského života tituly ako Prvý tanec, Cestovanie na vakácie, Študentský majáles , alebo z lekárskej praxe Malý omyl, Banky, Praktický lekár mali za úlohu predovšetkým čitateľa pobaviť a rozosmiať. Zechenter koncipoval aj širšie, na epicky dej bohatšie poviedky, ktoré nazval humoreskami. Z týchto umelecky náročnejších prác hodno spomenúť tieto : Dávid Štúbrik, Študenti, Stonoha v kúpeľoch, Upečený kocúr, Žreb, Zamrznutý. Zaujímavým dielom je aj titul Poľovačka na medveďov, ktoré vyniká básnickými opismi prírody a bystro odpozorovanou ľudovou rečou. Veľkým dielom je aj Lipovianska maša – rozprávka s vážnou témou v ktorej chcel autor zachovať pôvodný prvotný ráz prírody, poľovnícke a iné s tým spojené národné zvyky. No okrem toho odzrkadlil v nej aj sociálne rozpory, ktoré prinášal vzrastajúci železiarsky priemysel. Zechenter veľmi rád cestoval a svoje postrehy zachytával v cestopisoch ako sú Zo Slovenska do Carihradu roku 1864, Zo Slovenska do Ríma roku 1865, Zo Slovenska do Itálie roku 1878 , Výlet do Tatier, Priechod cez Čertovicu, Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska.Päťdesiat rokov slovenského života 1,2 – vlastný životopis napísal v posledných rokoch života. Je to významné dielo našej memoárovej literatúry. Predstavuje autora ako lekára, prírodovedca, spisovateľa i verejného činiteľa, obsahuje podrobnú genealógiu jeho rodiny. No predovšetkým je cenným historickým dokumentom o živote na Slovensku v štyridsiatych až osemdesiatych rokoch 19. storočia. Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský je pochovaný na kremnickom cintoríne. Zomrel 20. 8. 1908 v Kremnici.
Ku samotnej cache:
Úvodné súradnice vás dovedú k najväčšiemu meštianskemu domu, ktorým bol v minulosti Kammerhof – sídlo banskej komory. Pôsobili tu viaceré významné osobnosti, či to už bol Matej Korvín, ktorý budovu venoval svojej milenke Barbore Edelpöckovej, alebo rodina Thurzovcov, či priekopník moderného lesného hospodárstva Jozef Dekrét Matejovie. Dnes je budova sídlom generálneho riaditeľstva Lesov SR. A práve v jej klenbovom podjazde smerom do Národnej ulice ma osadenú pamätnú tabuľu aj Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský. :
Zastavte sa pri pamätnej tabuli G.K.Z -Laskomerského a zároveň si zapíšte potrebnú informáciu pre finálny výpočet ( parameter G ). Tu ale krabičku nehľadajte!!!Táto cache má prívlastok "turistická" a preto na finál sa za ňou musíte vybrať do okolitej prírody. Na správne zistenie súradníc je potrebné odpovedať na pár otázok, ktoré sú spojené s menom Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský.
Prosím kešerov aby nefotili oblasť umiestnenia skrýše a pri odlove boli ohľaduplní k okoliu i k sebe samým.Ďakujem:-)
Finál je umiestnený tu :
N 48° (15 x B). (A) [( B x C ) - G]
E 19°(0G). (E – D) + (F x G )
.
G = (Po pravej aj ľavej strane pamätnej tabule je na zlatistom podklade napísané buď...)
Nášmu rodákovi G=7
Významná osobnosť G=8
Kultúrna pamiatka G=6
Tu pôsobil G=5
Pri príležitosti 150. výročia narodenia G.K.Z - L G=9
A = (Bol Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský aj na poštovej známke v bývalom Československu?)
Áno A=2
Nie A=4
B = (úplný ciferný súčet z podotázok – „B1 vek stromu + B2 umiestnenie v Európskej súťaži“ )
B1 :Víťazom ankety strom roka 2013 na Slovensku sa stal ??? ročný Dub letný zo Zechenterovej záhrady v Kremnici.
B2 :Na koľkom mieste sa umiestnil Dub letný zo Zechenterovej záhrady v súťaži Európsky strom roka 2014?
C = ( príslušné číslo za správnym dátumom z výstupu)
Velestúr (1255 m.n.m) je vrch v Kremnickom pohorí, ktorý sa preslávil hlavne vďaka rúnovým nápisom, ktoré sú dodnes vytesané do skaly ,ktorá sa nachádza na jeho zalesnenom vrchole. Rúnové nápisy v Kremnickom pohorí majú svojich zástancov, ale i svojich odporcov čo sa pravosti týka. Aj Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský spomína na výstup k Velestúru takto : Cestovali sme k Hostincu pri Troch krížoch na voze, odkiaľ sme sa vybrali na skalnatý pahorok, čnejúci sa nad týmto pohostinským zariadením. Potom sme si obzreli nápisy:najväčší bol vykresaný na samom brale z južnej strany.,atď. Ktorý z uvedených dátumov absolvoval Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský svoj výstup na Velestúr?
Ak 24.6 1858 C=21
Ak 24.7. 1862 C=25
Ak 24.8. 1869 C=33
Ak 24.5.1868 C=19
Ak 24.9. 1871 C=27
D = (Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský bol osobným lekárom ktorej z týchto osobností?)
Jána Bottu D=123
Štefana Moyzesa D=61
Karola Kuzmányho D=89
Andreja Sládkoviča D=168
Terézie Vansovej D=20
E = (trojčíslie z maľovanej krížovky,číslo za desatinnou čiarkou nebrať do úvahy)
S jeho záujmom o prírodu súvisí pseudonym, ktorý si vybral LASKOMERSKÝ – je odvodený od názvu malebného Laskomerského údolia neďaleko Banskej Bystrice, ktoré si veľmi obľúbil. A práve nad Laskomerskou dolinou je miesto, na ktoré sa prinajmenšom vždy rád zapozeral aj sám Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský...... (tajnička maľovanej krížovky).
F = (príslušné číslo nad správnym výrokom)
Myšlienka, či vyznanie ku svojej domovine? Ktorý z týchto piatich výrokov patrí Laskomerskému?
20
Banská Bystrica,
prvá milenka
strážca túlavých krokov
Babička s vretienkom a praslicou.
Tu si odkladám premočený kabát
a zohrievam skrehnuté dlane,
lebo toto je moje mesto.
Môj amulet,
môj kríž.
40
Má dobrý cveng i rez toto mesto, drží ho v kurze jeho rýdzosť, pravosť, jeho nehasnúca sláva.
30
O Tebe, moje rodné mesto, písať je veľmi ľahké a zároveň veľmi ťažké. To preto, lebo Ty si mi dalo všetko: život, matku, hudbu, prírodu a vrúcny cit spolupatričnosti.
Ty si mi dalo domov.
Ty si hojdalo moju kolísku.
Veď aj samo ležíš ako v kolíske. Kolíšu Ťa hory – Rudohorie s blízkym Urpínom a Kopou, Nízke Tatry s Prašivou, holý Pánsky diel, vzadu hrdá Krížna a tmavá zeleň lesov Kremnických hôr.
50
Moje rodné mesto, či je možno na Teba nemyslieť, či na Teba zabudnúť?
Viem, že sú honosnejšie mestá na svete ako si Ty, ale iba Ty ostaneš pre mňa vždy tým najkrajším, lebo mi vyplňuješ celé moje srdce.
Nie očami Ťa vnímam, srdcom Ťa vnímam. Láska je môj zrak.
10
„Nepíšem ani román, ani novelu, nikto sa nezaľúbi, neožení, nezostarne, nezastrelí, neutopí, nezakole, ani neotrávi. Nebudú domy horieť, ani nebude potopa sveta, nič, ani len za máčny mak toho všetkého. Kto toto čítaš, neboj sa, nebudú ti vlasy dupkom stávať, ani neupadneš do mdloby.“
Prosím kešerov aby nefotili oblasť umiestnenia skrýše a pri odlove boli ohľaduplní k okoliu i k sebe samým.Ďakujem:-)
