Žaba je zaujímavý tvor - v dospelosti bezchvostý obojživelník s krátkym telom, širokou hlavou, skákavými zadnými nohami. Chvost majú len žubrienky, ktorý im pri metamorfóze (vývoji) odpadáva. Ako obojživelníky môžu dýchať na vzduchu aj vo vode. Dospelé žaby dýchajú pľúcami, larvy (žubrienky) dýchajú žiabrami. Z vajíčok vzniknú žubrienky a z nich potom dospelé žeby. Často majú silne vyvinuté zadné končatiny, vďaka nim výborne skáču. Živia sa najčastejšie hmyzom.
Žaby sa živia živou potravou, a to prevažne hmyzom a inými bezstavovcami, niektoré väčšie druhy aj malými stavovcami. Väčšina žiab potravu loví dlhým lepkavým jazykom, ktorý vymrští po obeti. Výnimkou je čeľaď vodných žiab pipovitých, ktoré potravu prijímajú normálne ústami. Počas prijímania potravy žaby žmurkajú, pretože dochádza počas prehĺtania k zaťahovaniu očných buliev, čo napomáha posúvaniu potravy do žalúdka. Žaby tiež nemajú žiadne zuby na spodnej čeľusti, a tak prijímajú potravu celú – ale toto vyzerá na trochu veľké sústo :-)
Žaba sa pohybuje po súši pomocou prískokov a skokov (výnimkou sú napríklad ropuchy, ktoré častejšie chodia a skáču len pri úteku pred predátorom), ktoré vykonávajú pomocou silných zadných nôh. Najdlhší zaznamenaný skok žaby na súši bol 5 metrov. Vo vodnom prostredí žaba využíva plávaciu techniku zadných končatín, kedy ich postupne dáva k sebe a odťahuje podobne ako plavci typu prsia. Žaby pri skákaní vždy zatvárajú oči.
Zmysly:
- Zrak: žaby majú dobre vyvinuté oči, bolo experimentálne preukázané farebné videnie. Sietnica je, na rozdiel od vyšších stavovcov, schopná regenerácie. Zaostrovanie sa deje posunom šošovky, ako u rýb, šošovka sama pri akomodácii nemení tvar. Dospelé žaby majú tri dobre vyvinuté očné viečka. Okrem toho majú žaby aj temenné oko, ktoré je schopné vnímať vlnovú dĺžku aj intenzitu svetla.
- Sluch: Dospelé žaby majú dve sluchové kostičky, ktoré prenášajú vibrácie do vnútorného ucha. U červoňov je stredné ucho redukované.
- Prúdový orgán: U žubrienok je zachovaný prúdový orgán, ktorým živočích vníma pohyby vody. Žaby sú jediní štvornožci, u ktorých je vyvinutý. Na rozdiel od rýb netvorí postrannú čiaru.
- Čuch: Je u žiab dobre vytvorený, čuchový epitel je v nosných dutinách, po prvýkrát sa objavuje Jacobsonov orgán.
Obrana
- Pralesničky pestrým sfarbením upozorňujú na to, že sú jedovaté
- Niektoré druhy žiab dokážu vylučovať z kože mierne jedy. Napríklad všetky druhy ropúch majú za očami jedové žľazy. Tiež žaby z čeľade drevolezovité majú v koži jedy a domorodí obyvatelia Južnej Ameriky nimi namáčajú svoje šípy pre lov zveri. Žaby upozorňujú na jedovatosť pestrým sfarbením.
- Iné žaby sa pri napadnutí nafukujú, aby pôsobili ako väčšie a predátora tak zastrašili alebo aby sa mu nevošli do papule. To je typické najmä pre ropuchy.
- Posledný spôsob obrany je maskovanie. Žaby sú väčšinou sfarbené tak, aby čo najlepšie splývali s prostredím, v ktorom žijú. Maskovanie ale spočíva aj v tvare tela – výrastkoch na hlave, ktoré môžu pripomínať list.
- Táto žaba asi skúša novú metódu - podobrotky, chameleón však pre ňu nemá pochopenie:
- No a táto sa zase evidentne ničoho nebojí:
Žaby sa dorozumievajú pomocou rezonančných mechúrikov, ktoré majú len samce. Sú umiestnené po dvoch po stranách hlavy, alebo majú len jeden veľký na hrdle (rosničky a ropuchy). Samce sťahovaním a rozťahovaním mechúrikov vydávajú zvuky, ktorými lákajú samičky k páreniu. Samičky ani žubrienky tieto mechúriky nemajú.
Žaby sú rozšírené po celom svete okrem Antarktídy, Arktídy a niektorých izolovaných ostrovov. Ďalej nežijú v niektorých príliš suchých či studených oblastiach, najväčšej diverzity dosahujú v trópoch.
Žaby sa najčastejšie vyskytujú vo vlhkých oblastiach blízko vody. Niektoré žaby ale dokážu prežívať aj v suchých či chladných podmienkach. Každá žaba žijúca v miernych oblastiach sa v priebehu života vyskytuje na dvoch odlišných lokalitách, prvá je zimovisko a druhá rozmnožovacie centrum. Zimovisko je pre každý druh žaby typické. Napr. skokan hnedý sa vyskytuje v poliach, rosnička zelená v lesoch. Rozmnožovacím centrom rozumieme tôň alebo podobné vodné stanovisko, ktoré je zaplnené stojatou vodou. Najčastejší spôsob dopravy vody do tône je: zrážkami, podzemnými vodami, záplavami. Žaby sa vyskytujú aj v iných vodných centrách (rybníky, jazerá, potoky, rieky a riečky, kaluže, atď.) Aj keď podľa tohto obrázka sa dá skôr usudzovať, že im voda príliš nevonia :-)
A okrem toho všetkého, žaba je prostredníctvom tohto obrázku aj symbolom postoja „nikdy to nevzdávaj“. A tak ani vy to nikdy s mojimi mysterkami nevzdávajte – aj keď tentoraz je toto len obyčajná tradička :-)
Štartovacia výbava: logbook a ceruzka
Informácie čerpané z wikipedie