Fosília (iné názvy: petrefakt, skamenenina, skamenelina; proces vzniku fosílie sa nazýva fosilizácia alebo skamenenie) môže byť:
-
A) v najširšom zmysle: tvarovo dodnes zachovaný zvyšok organizmu alebo bioglyf (teda stopa po činnosti organizmu) pochádzajúci z geologickej minulosti (niekedy sa uvádza, že musí byť starší než z holocénu, teda nesmie to byť tzv. subfosília)
-
B) v širšom zmysle: ako bod A ale bez bioglyfov
-
C) v užšom zmysle (tzv. pravá fosília/skamenenina/-lina) : len zvyšky organizmu, u ktorého sa zachovali bez podstatnejších chemických zmien aspoň niektoré pôvodné časti tela (napr. schránky, kosti, zuby).
Termín skamenenina/-lina (v najužšom zmysle) má ešte štvrtý význam – je to len fosília, ktorá vznikla presýtením nerastnými látkami, teda skamenením (v najužšom zmysle).
Opakom fosílie je tzv. recentný zvyšok (súčasný zvyšok).
Najčastejšie sa zachovávajú tvrdé časti živočíchov: zuby, kosti, lastúry, škrupiny a podobne. Najstaršie známe voľným okom pozorovateľné pozostatky živých organizmov, ale nie fosílie sú stromatolity. Sú to vrstvy povlakov siníc, na ktoré prilipol vápnitý kal.
Štúdiom fosílií sa zaoberá paleontológia.
Niektoré typy fosílií
Amonity patria medzi hlavonožce, sú blízkymi príbuznými chobotníc (aj napriek ich slimákovitému tvaru). Vyskytovali sa od obdobia devónu do konca kriedy. Pred 65 miliónmi rokov vymreli zároveň s dinosaurami. Amonity existovali 350 miliónov rokov a bol to jeden z najrozmanitejších živočíšnych druhov v histórií Zeme. Anatomicky, mali vnútorný komorový systém so spojovacou trubicou. Tá vťahovala vzduch do jednotlivých komôr. Týmto spôsobom sa mohli striedavo ponárať a vynárať nad vodu.
Belemnity, inak zvané aj “blesky”, alebo “diablove prsty”, sú najdôležitejšou skupinou fosílnych hlavonožcov. Vyskytovali sa od obdobia spodného karbónu až do konca obdobia kriedy. Vzhľadom sa podobali dnešným chobotniciam, mali 10 chápadiel a atramentový vak. Na chápadlách mali prísavky a háčiky. Belemnity pravdepodobne žili v kŕdľoch v pobrežných moriach tesne pod vodnou hladinou.
Huby sú mnohobunkové organizmy, ktoré nevykazujú špeciálne vyvinuté telá, len statické tkanivá. Sú len o niečo zložitejšie ako prvoky, existuje možstvo rôznych foriem.
Vymretý praveký tvor ukázal klady i zápory početného potomstva
Amonity boli evolučne úspešné 300 miliónov rokov. Pretrvali tri masové vymierania organizmov. Napokon vymreli pri štvrtom pred 65 miliónmi rokov, spolu s veľkými dinosaurami. Ich počiatočné reprodukčné výhody napokon zlyhali. Konštatoval to Kenneth De Baets z Universität Zürich (Švajčiarsko) s tromi kolegami.
Amonity čiže amonoidy (Ammonoidea) boli morské hlavonožce. Považujú sa za príbuzných dnešných sépií a najmä lodienok čiže nautiloidov (Nautiloidea). Na začiatku evolúce mali amonity rovné ulity. Počas devónu (pred 416 až 359 miliónmi rokov) sa im začali špirálovite zavíjať.
Pravdepodobne kvôli potrebe spevniť povrch, aby lepšie odolával predátorom. Teraz sa zistilo, že to ovplyvnilo aj ich embryá.
„Embryá evolučne najstarších amonitov mali podstatne väčšiu a menej pevne zavinutú ulitu ako embryá neskorších foriem,“ vysvetlil Kenneth De Baets. Popri čoraz zavinutejších ulitách pôsobili ešte dva evolučné trendy. Po prvé, postupné zmenšovanie ulít embryí, mláďatá boli stále menšie a menšie.
Po druhé, veľkosť ulít dospelých jedincov oproti tomu rástla, spolu s veľkosťou celého tvora. Výsledné prudké zmnoženie počtu potomstva počas devónu dobre vysvetľuje nahromadené fosílne ulity embryí amonitov vo vrstvách z konca tohto útvaru a mladších. Vďaka veľkému počtu potomkov sa amonity rýchlo pozviechali po každom masovom vymieraní organizmov. Ladí to so skutočnosťou, že v priebehu devónu vymreli viaceré podobné organizmy s väčšími a menej zavinutými ulitami embryí a zodpovedajúcim menej početným potomstvom.
Pri poslednom masovom vymieraní však záchranný mechanizmus v podobe početnejšieho potomstva nefungoval. Amonity vymreli. Z ich príbuzných prežili lodienky, pri ktorých je to dodnes naopak, majú málopočetné mláďatá s veľkým telom.
Zatiaľ nevedno, prečo to bolo pred 65 miliónmi rokov s amonitmi iné ako pri predchádzajúcich vymieraniach. Kenneth De Baets s kolegami uverejnil tieto poznatky v časopise Evolution.
OTÁZKY
- Aký má tvar živočích v obklade na budove? Ako sa volá?
- Na pravú stranu od reliéfu (12 dlaždíc vodorovne) je akého tvaru živočích? Ako sa volá?
- Na ľavej spodnej strane reliéfu je akého tvaru živočích?
- V priestoroch podchodu sú na štvrtom stĺpe vľavo živočíchy. Zmeraj najväčšieho z nich. Ako sa volá?
POVINNÁ !!!Nahrané fotografie s vami a / alebo GPS v blízkosti obkladu s FOSÍLIOU sú POVINNÁ úloha/od 06.06.2019/!
- Odfotiť sa s fosíliou POVINNE!!!
ODOSLANIE ODPOVEDÍ OTÁZOK A ÚLOH na môj profil! Nahrané fotografie s vami a / alebo GPS v blízkosti obkladu s FOSĹIOU sú POVINNÁ úloha/od 06.06.2019/!: PRILOŽIŤ KU LOGU FOTOGRAFIE z návštevy tejto peknej lokality. Pokojne logujte "Fonud it!", ale zároveň odošlite, prosím, odpovede na môj mail, cez profil.Pri kolektívnej návšteve , každý posiela sám za seba odpovede, samostatne.FOTO je potrebné nielen pri hotelových schodoch,ale aj na stage na železničnej stanici,čiže 2x FOTO. V prípade odoslania neúplných, alebo nesprávnych odpovedí Vás budem kontaktovať. V prípade nedoručenia odpovedí do 3 dní od zalogovania, log BEZ UPOZORNENIA MAŽEM!!!!