Cache vás prevedie najznámejšími pamiatkami či pozoruhodnosťami mesta Šahy. Túto hru (cartridge) si môžete stiahnuť tu: Potulky mestom (vždy sa presvedčte, že máte najnovšiu verziu hry, kedže tá sa môže meniť/vylepšovať)
V hre sa dozviete pár informácií o jednotlivých objektoch, zároveň vám budú kladené kontrolné otázky v jednotlivých zónach, takže čítajte popisy pozorne. Hra sa automaticky ukladá po správnej odpovedi v každej zóne. Nezabudnite si kontrolovať aj inventár, nakoľko to bude dôležité pri ukončení hry. Na celú hru v pohodovom tempe odporúčam vyčleniť si minimálne hodinu času plus ešte dostatočnú rezervu na návrat na začiatok, kedže hra končí na inom mieste ako začína.
Finálna cache je typu micro, no trade.
Ak hru dohráte, nezabudnite ju zalogovať tu na geocaching.com, hra sa po dohraní automaticky uloží, ale pred tým sa vám zobrazí správa s UNLOCK CODE, ktorý je potrebný na úspešné zalogovanie cache na stránke wherigo.com, preto si ho dobre zapíšte.
A teraz niečo z histórie môjho rodného mesta Šahy:
Prvá písomná zmienka o jestvovaní osady Saag je z r.1237 v listine Bela IV., napísanej vo Zvolene. V nej posudzuje vlastníctvo ostrihomskej cirkvi poltretinového podlažia pôdy a jedného mlynu v chotári Saag, patriaceho k hradu Hont. Druhá listina z r.1256 popisuje osady susediace so Šahami: dedina Olvár, obec Tešmak, dedina Proma a Sági-sidó (na mieste dnešnej časti Kómájszőlő).
Je všeobecne známe, že zakladateľ našej župy, podľa ktorého sa ona aj nazývala - rytier Hunt - postavil svoje hradisko v terajšej obci Hont, kde vtedy rieka Ipeľ vytvorila poloostrov vyčnievajúci nad riekou, čím zabezpečila jeho dostatočnú ochranu. Na druhej strane oproti hradisku bol postavený kláštor. Šahanský kláštor prežíval svoje zlaté obdobie od začiatku XIV. storočia. Vtedy skoro tridsať rokov stál na jeho čele prepošt Ferenc Fegyverneki veľkňaz európskeho formátu, oddaný nasledovník reformných myšlienok. Mocný susedia závideli rozmach šahanského konventu. Tak roku 1444 štyria synovia Balázsa z Ďarmôt vyhnali prepošta Bálinta s jeho druhmi z kláštora a samotný kláštor premenili na pevnosť. O dva roky neskôr synovia vojvodu Petra z Levíc so svojimi kumpánmi znovu vyrabovali kláštor.
Priaznivé položenie Šiah malo za výsledok ich dôsledné napojenie na stredovekú cestnú sieť. Po páde Budína, Vácova a Ostrihomu turecké vojská postupovali ďalej smerom na banské mestá. Preto viedenská vláda r.1546 nariadením č.44 určila "posilnenie šahanského kláštora na hrad. Prvým kapitánom hradu bol Juraj Thury, ktorý už v r.1544 sa vyznamenal hrdinským útokom na rabujúcich Turkov, vracajúcich sa po neúspešnom dobýjaní hradu v Leviciach do Ostrihomu. Dostihol ich pri Salke a riadne vyprášil. Od r. 1550 sa stal kapitánom v Šahách František Jakisich. Turci sa vtedy pokúšali dobyť šahanskú pevnosť, ich útok však bol odrazený. Pre kláštorný hrad sa stal osudným rok 1552. I keď drégelyský hrad hrdinsky bránil Juraj Szondi, veľkej presile 4.júla podľahol a sám padol v boji. O niekoľko dní neskôr padla aj pevnosť v Šahách, a hoci Turci všetko vyrabovali a spálili, rádoví bratia zachránili svoj vzácni archív spisov prenesením do svätobenedického kláštora, kam sa sami uchýlili.
Po dobytí Šiah turecké vojská v počte 12 tisíc mužov pod vedením Ali pašu pokračovali ďalej smerom na banské mestá. Vtedy sa spamätal aj viedenský dvor a rýchlym protiúderom im chcel zabrániť v ďaľšom postupe. Velením cisárskych vojsk bol poverený pyšný generál Erasmus Teuffel. Utrpeli však zdrvujúcu porážku pri Plášťovciach a začala turecká okupácia. Turci definitívne opustili toto územie až v r. 1685.
Mesto Šahy počas svojej histórie zažilo mnoho utrpenia, sužoval ho mor, nápor Turkov, vojna či kríza, no mesto ani po počiatočných ťažkostiach nerezignovalo a má ambíciu upevniť si pozíciu jedného z významnejších centier Hontu.
Viac informácií o histórii mesta sa dozviete na stránke www.sahy.sk a pár informácií o pamiatkach aj v tejto wherigovke.