ODPORÚČANÁ VÝBAVA: gumáky (pre otužilcov aj crocsy), turistická palica (alebo prírodná drevená)
Ak sa sem raz odhodláte prísť, odporúčam si prejsť celý jarok, popozerať, pofotiť, keďže tu už asi druhý krát neprídete, lebo na čo :-D ´´´´´´´´´´´´´´´
Jergova dolina - nachádza sa v juhovýchodnej časti chotára obce Chminianske Jakubovany. Je to úzky kaňon, ktorého dno tvoria pieskovcové platne. Voda tu obsahuje vápnik, následkom čoho sa tvoria penovce.
AKO SA SEM DOSTAŤ:
1. PARKING: zaparkuj na niektorom z vyznačených parkingov, prípadne pokračuj od točne cestou ďalej..
2. ODBOČKA 1: v týchto miestach potrebuješ preskočiť jarok a dostať sa na lúku
3. ODBOČKA 2: v týchto miestach sa dostaň na chodníček a zídi dole k vode
4. SUTOK: vyber si kam pôjdeš: (proti prúdu) L - ku keške; P - po jarku
Súradnice bodov boli odmerané dostupnými prístrojmi, ale pamätaj že sme v doline. Riaď sa popisom, fotkami, a kešerským inštinktom. Ak získaš presnejšie súradnice, všetci budú radi ak sa o nich podelíš.
KEŠKA: v ľavej vetve, čelom proti prúdu. Nájdi štôlničku podľa fotky a GPS.
Ide o štôlničku na neogénne uhlie, slojíky sú hrubé max. 2 cm. Kedysi dávno sem chodili kopať uhlie miestni kováči. Zadná časť štôlničky je čiastočne zaplavená. Do zadnej časti sa dá naplaziť. Keška je ukrytá vo väčšej, prvej časti.
OBROVO SCHODIŠTE:
Penovec
Penovec je odroda travertínu. Patrí medzi sladkovodné vápence. Na rozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych prameňov, penovec vzniká vo povrchových vodných tokoch.
Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.[1] Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako kalkrusta.
Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa vápenec, najmä ak je v nej prítomný oxid uhličitý. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.
V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.
V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov v hĺbke prvých milimetrov vodného stĺpca.[2] Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.
Referencie:
[1] Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241
[2] Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz) [online]. [Cit. 2009-06-05]