História
Česká cesta (lat. Via Bohemica) bola významná starobylá obchodná cesta, spájajúca Prahu s Budínom, prechádzajúca územím dnešného juhozápadného Slovenska. Bola súčasťou dlhšej európskej obchodnej cesty, vedúcej od Bosporu až k brehom Atlantického oceánu. V čase mieru slúžila cesta na medzimestskú a medzištátnu obchodnú výmenu, v časoch vojen aj na vojenské ťaženia, často s ťažkými následkami pre obyvateľov priľahlých regiónov.
Vyzobrazenie Českej cesty prechádzajúcej cez Bukovú. 1785.
Cestu oficiálne ustanovili ako európsku obchodnú magistrálu uhorský kráľ Karol Róbert a český kráľ Ján Luxemburský na rokovaní vo Vyšehrade na prelome rokov 1335/1336. Obchádzala Viedeň a bola súčasťou ich spojenectva proti Rakúsku. Oficiálna trasa cesty však len nadviazala na dávno predtým používané cesty a zásadný strategický význam mala už za čias pred a počas Veľkej Moravy, kedy tvorila spojnicu Moravského a Nitrianskeho kniežatstva.
Údržba cesty
V novoveku sa o cesty, hlavne tie medzinárodné diaľkové, začali starať župy. Centrálne uhorské úrady vytvárali tlak na župnú samosprávu, aby dbala na funkčnosť a dobrý stav diaľkových ciest. V 18. storočí sa vyčleňujú z celej cestnej siete kráľovské cesty a ďalšie dôležité komunikácie – hospodárske, vojensko- -strategické, poštového. Tieto cesty zostali pod starostlivou kontrolou Kráľovskej miestodržiteľskej rady a samotného panovníka. Potvrdzujú to mandáty kráľa Karola III. o reparácii ciest a mostov na kráľovských cestách vydané pre Nitriansku župu v roku 1717 a pre Bratislavskú župu v rokoch 1716 a 1720.
Nákresy smerových tabúľ.
Výzva Kráľovskej miestodržiteľskej rady z roku 1744 na opravu ciest v Bratislavskej župe a ich prispôsobenie predpísanej šírke požaduje zvýšené nároky na cestnú sieť v období modernizácie armády. Vznikli nové vojenské jednotky, medzi ktorými najmä delostrelectvo potrebovalo ku svojim presunom cesty a mosty s určitými parametrami. Odborný pracovník, ktorý projektoval nové cesty a kontroloval stav už existujúcich, bol župný inžinier. Na úrovni žúp sa vydávali rôzne usmernenia (úpravy) a pomôcky, pomocou ktorých sa vypočítal materiál a finančné náklady na stavbu mostov, obstarávanie nástrojov na budovanie a údržbu ciest, bolo vydané aj usmernenie (úprava) o smerových tabuliach na poštových a obchodných cestách.
„Manuál“ na výrobu nástrojov na údržbu ciest.
Za čias Uhorska mala cesta najväčší význam v 14. a 15. storočí. Uhorskí králi vybudovali na jej ochranu sieť pevností a strážnych hradov. Na ceste bolo zakázané svojvoľne vyberať clo a mýto, obchodníci mali mať zabezpečený voľný a bezpečný priechod. Medzinárodný význam cesty začal upadať po dobytí Budína Turkami v roku 1541, na lokálny obchod sa však v menšej miere využívala aj počas ďalších storočí.
Trasa
Trasa cesty na území dnešného Slovenska: Štúrovo (prievoz cez Dunaj) – Dvory nad Žitavou (brod cez Žitavu) – Nové Zámky – Galanta – Sereď (brod cez Váh) – Trnava – Trstín – Buková- Prievaly (horský priesmyk cez Malé Karpaty) – Jablonica – Senica – Holíč – Kátov (brod cez Moravu).
Trasa Českej cesty cez Slovensko vľavo, napravo až z Prahy do Budína.
Súčasnosť
Česká cesta bola v minulosti neobyčajným javom. Po nej kráčali a tvorili sa stredoeurópske dejiny. Senica jej v istých dobách vďačí za svoj rozkvet a rozvoj. Zatiaľ, čo sa v modernej dobe 19. a 20. storočia jej názov dostal do úzadia, jej význam a využitie nestratili nič na svojej dôležitosti. Jej funkciu ako hlavnej obchodnej tepny prevzala diaľnica spájajúca Prahu s Bratislavou (je súčasťou IV. paneuróps Berlín/ Norimberg – Praha – Bratislava – Budapešť – Solún – Istanbul).
Pohľad na Českú cestu z miesta kešky. 2018. (Foto: geminidy)
Pôvodná Česká cesta prešla obrovskými technickými a technologickými zmenami podobne ako dopravné prostriedky, ktoré po tejto ceste jazdia aj dnes. Po roku 1992 po rozdelení Česko-Slovenska sa opäť stala medzinárodnou i v časti z Prahy cez Brno do Trnavy a Štúrova. Česká cesta žije aj v 21. storočí.