Geocaching nás občas privádza do prostredia, ktoré nás núti k rozhodnutiam. Vyleziem do osemmetrovej výšky po chabých konárov bez istenia? Počkám, kým búrka prehrmí, alebo nebudem strácať čas a spoľahnem sa, že blesk udrie inde? Vleziem do 60 metrovej štôlne sám, iba so sliepňajúcim mobilom namiesto baterky? Strčím ruku do dutiny stromu posiatej mravcami, hoci mám alergiu na ich uštipnutie? Stojí mi bod za hrabanie sa v kope odpadkov? Koľkí z nás už riešili niečo podobné?

Bežné obavy, strach majú svoj pozitívny význam. Upozorňujú nás na nebezpečenstvo. Podvedome analyzujeme, vyhodnocujeme a nakoniec sa podľa miery rizika rozhodujeme. V našom prípade loviť, či neloviť.

Horšie, ak sa potýkame s nejakou fóbiou. Tento výraz pochádza z gréčtiny. Označuje chorobný strach v situácii, ktorá ho normálne nevyvoláva. Dochádza k neadekvátnej reakcii, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, predmetom alebo situáciám. Existuje ich okolo 200 druhov. Niektoré sú známejšie a zdajú sa nám pochopiteľnejšie- arachnofóbia - strach z pavúkov, hypsofóbia - strach z výšky, klaustrofóbia- strach z uzavretých priestorov, siderofóbia - strach z búrky...

Oproti tomu iné u nás skôr vyvolajú úsmev na tvári, pretože sú pre nás takmer neuveriteľné. Strach z chôdze, jedla, stromov, zrkadiel....

Cache venovaná strachu v jeho rôznych podobách je uložená na mieste, ktoré podaktorým z vás zvýši tep. A možno aj stage1. Netreba sa však zbytočne obávať. Ja som ani len nezačala s bezpečnostnou analýzou, keď som ich objavila. Koľko ľudí, toľko chutí. Na geocachingu je pekné, že si každý môže vybrať podľa svojho gusta. Ak ste narazili niekedy na krabičku, pri ktorej nebolo pre vás jednoduché prekonať strach, poteší, keď ju spomeniete v logu.

Vo finálnom objekte sa vyskytujú voľne prístupné nebezpečné časti. Skutočne je potrebné kvalitné svetlo. Ak niekto predsa len zoberie deti, zvlášť tu platí nepúšťať nielen z očí, ale ani z ruky.