Dub (Quercus L., 1753) je rodové meno opadavých i stálezelených stromov z čeľade bukovité. Celý rod zahŕňa 300 až 600 druhov.
Duby sú dlhoveké, pomaly rastúce stromy, výnimočne aj kríky s tvrdým drevom.
Listy sú obvykle jednoduché laločnaté, v miernom pásme väčšinou v zime opadávajú, v subtropických pásmach rastú aj stálezelené druhy. Kvety sú jednopohlavné. Plody duba sa nazývajú žalude.
Pôvodný areál rodu zahŕňa mierne až subtropické pásmo severnej pologule, najviac sú rozšírené v Severnej Amerike a vo východnej Ázii, menej druhov je pôvodných v Európe. Niektoré druhy sa vyskytujú aj v tropických oblastiach Azie a Južnej Ameriky. Na väčšine územia Slovenskej republiky rastú dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Quercus robur), a dub cerový (Quercus cerris) v druhom vegetačnom stupni.
Dub letný
Dub letný je listnatý strom s tmavou rozpukanou kôrou a patrí do skupiny bukovitých rastlín. Je to jednodomá rastlina. Hrubý kmeň nesie rozložitú korunu s krivými konármi. Listy sú striedavé. Majú krátku stopku a tuhú lesklú, plytko porovite vykrajovanú čepeľ. Kvety sa rozvíjajú v máji alebo v júni. Tyčinkovité kvety sú v dlhých priesvitných jahňadách. Oboje kvety sú na tom istom strome. Po opelení vetrom sa z piestikových kvetov vyvíjajú nažky, známe žalude. Tie rastú na dlhých stonkách čím sa odlišuje od duba zimného. Nažka sedí dolným koncom v drevenej čiaške pokrytej šupinami. Po dozretí z čiašky vypadne. Dozrieva až v novembri. Dub dorastá do výšky 30 až 40 metrov a žije ( pokiaľ ho nevyrúbu alebo nepostihne nejaké nešťastie ) okolo 400 - 500 rokov. Žalude po prvý raz zhadzuje vo veku asi 60 rokov. Dubové drevo je veľmi ťažké a trvácne. Vyrába sa z neho nábytok, parkety, trámy. V minulosti sa z neho robili železničné podvaly.
wiki - Dub letný (lat. Quercus robur) je mohutný listnatý strom z čeľade bukovité. Prirodzene sa vyskytuje v Európe, v Malej Ázii, na Kaukaze a v niektorých lokalitách severnej Afriky. Jeho koruna je mohutná, nepravidelne a mohutne rozložitá, pretiahnutá smerom nahor. Kôra je tmavosivá, hrubo rozpukaná.
Listy sú dlhé obráteno vajcovité s krátkymi stopkami, okraje listov sú vlnkovito-laločnaté, najširšie sú v prostriedku.
Kvitne v apríli a v máji. Kvety sú jednopohlavné, samčie súkvetie má charakter jahniad na tohoročných vetvičkách, samičie jahňady rastú na letorastoch. Plodom je žaluď (jednosemenná nažka) sediaca v kalíšku. Stonka je 3 – 7 cm dlhá.
Rastie od nížin až po podhorské oblasti, kde môže vytvárať dubové lesy – dúbravy. Často rastie aj ako osamelý strom.
Kôra duba letného sa využíva k liečeniu rôznych kožných ochorení a vyrážok, častejšie sa však používa kôra z príbuzného duba zimného, ktorá má byť účinnejšia. Najúčinnejšia je čerstvá kôra mladých stromov, rozpukaná kôra starých stromov je považovaná za bezcennú, rovnako ako kôra, ktorá je dlho skladovaná.
Dub letný poskytuje veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré je vysoko cenené a má široké uplatnenie v stavebníctve. Najžiadanejšie je vo vodnom stavebníctve, pretože namočením vo vode sa jeho kladné vlastnosti ešte zlepšujú.
Dub zimný
Dub zimný je listnatý strom s pomerne štíhlym kmeňom, ktorý rastie do výšky 20 až 30 metrov. Listy mu opadávajú až na jar, majú dlhé stopky a čepeľ je klinovito zúžená. Žalude takmer sedia na vetve, čím sa odlišuje od duba letného ktorému žalude rastú na dlhých stopkách. Hojne sa vyskytuje v pahorkatinách. Dub žije okolo 400 až 500 rokov ( pokiaľ ho nevyrúbu alebo ho nepostihne nejaké nešťastie ). Žalude po prvý raz zhadzuje asi vo veku 60 rokov. Dub má veľmi tvrdé, ťažké a trvácne drevo. Vyrába sa z neho nábytok, parkety, trámy. Pre svoju kvalitu sa z neho vyrábali (a niekde ešte stále vyrábajú) aj železničné podvaly pod koľajnice.
wiki - Dub zimný dosahuje výšku 50 až 60 m a má vajcovitú, štíhlu korunu, ktorá je menej rozvetvená než koruna duba letného. Žalude prisadnuté k vetvičkám. Má veľmi silný kmeň. Listy má obráteno vajcovité sú perovito laločné, v strede, alebo na konci najširšie. Dĺžka listov 8 - 16 cm.
Rastie od nížin do podhorských oblastí v pôvodných dúbravách a zmiešaných porastoch, bežne sa pestuje najmä na úrodnejších a piesočnatých pôdach.
V lekárstve sa používa kôra z mladých stromov pre zvieravý a protikrvácavý prostriedok a má protizápalové účinky na zapálenú pokožku a sliznicu. Dnes sa zriedka pije odvar pri prehánkach, žaludočných a črevných kataroch.
Dub zimný poskytuje veľmi hodnotné drevo používané pri stavbe lodí, podláh, nábytku, sudov.
Podľa Dubu su na Slovensku a v zahraničí pomenované viaceré mestá, obce alebo mestské časti a lokality, napr. Dubnica nad Váhom, Dubina, Oakland ... do komentu napíšte svoj obľúbený názov.
Zdroj/Source:
http://stromy.wz.sk/dub_letny.htm
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dub