V období I. Československej republiky sa vedenie štátneho majetku rozhodlo na počesť T.G. Masaryka prvého prezidenta ČSR pomenovať areál ako Masarykov dvor. Tento názov nesie až do dnešných dní.
Od roku 1970 sa na poliach v okolí Pstruše začali robiť šľachtiteľské pokusy a najväčšia časť majetku sa 1. januára 1978 stala súčasťou Semenárskeho štátneho majetku.
Masarykov dvor a Pstruša sa významne zapísali nie len do histórie poľnohospodárstva, ale aj meteorológie na Slovensku. Viac ako 80 rokov stále nebol prekonaný rekord najnižšej nameranej teploty vzduchu na Slovensku. Nadránom 11. februára 1929 bol na veľkostatku v Pstruši, miestna časť Vígľaša, nameraný mráz -41,0 °C, ktorý zaznamenal tzv. minimálny teplomer (zobrazuje minimálnu hodnotu, nie momentálnu) na meteorologickej stanici štátneho veľkostatku. Miestny učiteľ Ján Posch následne o 7.00 hodine zaznamenal aktuálny mráz -38,2 °C.