Keška Vás privedie do mestskej časti KNM-časť Dubie a je pokračovaním kešky GC75FDD. Buďte opatrný, lebo oči môžu byť všade. Vžiadnom prípade nelezte hore a neodporúčam hľadať za búrky !!! Keš daj na rovnaké miesto.

História mestskej časti Dubie

...pokračovanie z GC75FDD

V druhej polovici 18. storočia bolo Dubie malou dedinou rozprestierajúcou sa na oboch brehoch neveľkého potoka. Do dediny viedlo viacero ciest. Dve do KNM boli málo využívané a s monohými výmoľmi. Najlepšia bola cesta do Rudiny. Cesta vedúca zo závozu v Neslušskej doline smerovala na poštovú hradskú. Pod dedinou pri potoku, sa nachádzala krovím zarastená bažinatá priekopa, tiež na lúkach pri ceste z KNM do Rudinskej. Tieto úseky boli najlepšie prechodné v zime, keď zamrzli.

Jednou z reforiem Márie Terézie a Jozefa II. bola tzv. tereziánska regulácia, a tak do obce prišla komisia zisťovať predurbársky stav dňa 25. augusta 1770. Na jej otázky odpovedal richtár Juraj Borák, prísažní a starší zástupcovia obce Martin Šidlo, Andrej Jakubek, Martin Horák, Andrej Bajánek a Juraj Šidlo. Z odpovedí obce sa dá zistiť, aké boli vtedajšie životné podmienky: v obci sa sial raž, žito a jačmeň, zem nebola veľmi úrodná. Orná pôda bola hlinitá, položená na vŕškoch a musel sa na ňu voziť hnoj. V Dubí neboli žiadne lúky okrem richtárskej. Obyvatelia chodili každú nedeľu predávať svoje veci na trh do Nového Mesta. V chotári nebol dostatok dreva na stavbu ani kúrenie. Pri domoch mali poddaní záhrady a na roliach v poli mali kapustné záhrady. Malý potok dokonca počas suchých období vyschol. Obyvatelia vykonávali furmanské roboty, vozili víno, jačmeň a pod. V blízkosti obce nebola žiadna fabrika, ktorá by poskytovala prácu. V Dubí nebýval kňaz ani učiteľ. Všetci obyvatelia boli poddaní Budatínskeho panstva a zemepána Jána Suňoga. Patrili pod rímsko-katolícku farnosť v KNM. Obec mala asi 120 obyvateľov a evidovala 24 hláv rodín. Rozloha obce bola dvestoštrnásť jutier a tristodeväť štvorcových siah. Tereziánska úprava práv a povinností poddaných však v skutočnosti často priniesla pre ľud sťaženejšie podmienky.

V roku 1850 žilo v obci 161 obyvateľov, v roku 1869 176 obyvateľov, v roku 1880 iba 99 a o desať rokov len 88. Úbytok obyvateľstva spôsobili nedostatok obživy a zlé životné podmienky. Obec zasiahli aj dve vlny epidémie cholery, prvá v roku 1831 a druhá v 1848. V priebehu mesiaca zomrelo v KNM 430 ľudí, denne pochovávali 8-10 ľudí.

Pozemková kniha z roku 1864 uvádza, že chotár Dubia mal 772 parciel a role v časti Ústredie, Hôrki a meske luki, Na lazi, Na haje, Na rieki, Pod háj, Za dubravu, Z paše.

Obecné predstavenstvo v 19. storočí tvoril richtár, boželníci a obecný notár. Obec používala nedátumovanú pečať s priemerom 25 mm, v obraze ktorej na hrubej stonke vyrastá zo zeme kvet, pravdepodobne slnečnica. Kolopis znie: SIGIL (LUM) PO (SSESSIONIS) DUBIE. Používala ju do zlúčenia s mestom. V erbe obce vraj boli znázornené husi. Dubie patrilo do územnej kompetencie žilinského slúžnovského okresu, neskôr po rozdelení do Slúžnovského úradu v KNM.

Obec sa zlúčila s mestom v roku 1898. Po veľkom požiari mesta v roku 1904 bola hladom postihnutá aj obec Dubie. Tak sa mnohí obyvatelia vybrali na Dolnú Zem. Najčastejšie používané priezvisko v Dubí je Šidlo a Bajánek.

V obci bol majer (dom č. 728), ktorý patril zemianskemu rodu Čelkovcov, ktorý mal v erbe sovu, za ktorou sú štyri hviezdy a vľavo mesiac. Takýto erb sa nachádza nad vstupom do budovy na ulici Belankého s. č. 9 a v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Mariánskom kostole.

Na cintoríne stála malá drevená márnica postavená v roku 1979, ktorá tiež slúžila na odkladanie náradia pre hrobára. Keďže jej vzhľad nespĺňal predstavy obyvateľov, rozhodli sa v roku 2001 obmurovať ju. Svoju myšlienku realizovali a vybudovali „Dom nádeje“. A preto, že budova niesla všetky atribúty kaplnky a ukrývala sošku Božieho srdca, dňa 16. septembra 2002 vysvätil kaplnku vtedajší kysuckonovomestský farár mons. Ján Šmelka. Do realizácie sa zapojili všetci obyvatelia Dubia. Tí, čo nemohli pomôcť fyzicky, prispeli na kaplnku finančne. Prispelo aj Mesto Kysucké Nové Mesto. Dekan ThLic Mazúch celebroval prvú svätú omšu pred kaplnkou 20. júna  2004 za účasti viac ako 100 veriacich. Kaplnku využívajú obyvatelia na ružencové pobožnosti. Ďalšia rekonštrukcia Kaplnky Božieho Srdca Ježišovho bola realizovaná v roku 2014, pribudlo prestrešnie, vežička so zvonom umieračikom darovaným Farským úradom sv. Jakuba v KNM. Vrch novej vežičky okrem kríža zdobia dubové lístky, ktoré symbolizujú názov obce.  Pri vstupe do kaplnky visí pekný drevený kríž. Ide o prácu ľudového rezbára Milana Backu a maliarky Ľubice Šustekovej, obaja sú z Dubia. Aj na túto obnovu prispeli najmä obyvatelia Dubia finančne alebo svojou dobrovoľnou prácou.

V Dubí je v centre zvonica. Spodná časť je murovaná, horná časť drevená. Postavená bola pravdepodobne v roku 1846, tento rok je uvedený na zvone. V roku 2013 prešla zvonica komplexnou rekonštrukciou, ktorú vykonali dobrovoľníci z Dubia a okolia.