Druh Vapenca vznikajuceho vyzrazanímzo sladkovodnych minerálnych , prípadne termalnych pramenov. Mineralogicky je zlozeny z aragonitu, ktory vsak býva prekrystalizovany do trigonálnej modifikacie KALCITU, najcastejsie primes byva limonit.
Termín nazvu travertín pochádza z talianskeho slova " travertino" co onačuje vapencový kameň. Je pórovity a sivo béžovej farby.
Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na CaCO3. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú CO2, čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO3[1]. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami. Bežné sú pri výveroch minerálnych vôd pozdĺž mladých zlomových línií[2]. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú sintrové kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov[2]. Diageneticky premenený starši travertín sa mení na vápenec. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčasnosti[3]. Priesakom minerálnych vôd do štrkových súvrství vznikajú travertínové zlepence[4].
Na Slovensku sa vyskytujú travertíny prevažne holocénneho veku v okolí Ružomberka (Bešeňová, Lúčky), Levíc, Gánoviec, Sliača a Spišského Podhradia (Dreveník, Sivá Brada), Vyšné Ružbachy. V Bešeňovej a Sivej Brade sa tvorí ešte aj dnes. Travertíny známe z okolia Levíc sa ťažili a boli známe ako levický zlatý ónyx, ktorý je pruhovaný. Dreveník je spolu s travertínovou kopou Spišský hradný vrch, na ktorej stojí Spišský hrad súčasťou svetového dedičstva UNESCO[5].