Zo stredoveku sa v Zlatých Moravciach nezachovali správy o židoch. Pre starodávne zákonné nariadenie nesmeli sa židia usadiť v okruhu 8 míľ (asi 60 km) od banských miest. Toto nariadenie stratilo platnosť v roku 1867, kedy sa zaručila židom úplná rovnosť. Po budapeštianskom kongrese (16. december 1868), keď sa židovské obce Uhorska delili na ortodoxné a neologické, sa Zlaté Moravce prihlásili k neologickému smeru. Neskoršie vznikla v Zlatých Moravciach aj ortodoxná obec. Preto boli v meste dve synagógy a aj dva cintoríny. Ortodoxný cintorín vznikol na začiatku 20.storočia na zaujímavom mieste. Asi tri kilometre východne od Zlatých Moraviec na pahorku v podhorí Pohronského Inovca, v katastri obce Kňažice. Táto lokalita je na katastrálnej mape zaznačená ako Suličín – Gasmanka. V období vzniku cintorína to boli pasienky, miestami ovocné stromy, neskoršie aj vinohrady. Na holom pahorku bolo cintorín vidieť už zdiaľky. V súčasnosti je celé toto podhorie zarastené krovím, stromami a až do roku 2000 bol cintorín značne zdevastovaný. V rokoch 2001 až 2005 bola podľa projektu SOS centra ÚZ ŽNO v Banskej Bystrici urobená obnova a rekonštrukcia viac ako 50 rokov neudržiavaného ortodoxného cintorína. Bolo urobené nové oplotenie betónovými doskami, osadená železná brána, postavené a znova osadené náhrobné kamene. Cintorín sa rozkladá na ploche 2700 metrov štvorcových a dnes je už zasa dôstojným miestom odpočinku mnohých židovských občanov. Rekonštrukciu finančne a morálne podporil aj rabín Samuel Schlessinger zo Štrasburgu, ktorého predkovia pochovaní na tomto cintoríne pôsobili na začiatku 20. storočia ako rabíni v Zlatých Moravciach. Pomníky sú zväčša kamenné menej mramorové s hebrejskými nápismi. V súčasnosti tu stojí vyše 70 pomníkov, nie sú to všetky, mnohé sa stali obeťou zlodejov. Okrem rabína Samuela Schlesingera (+1929), ktorého pomník stojí na samom vrchu, je tu pochovaný aj už spomínaný predseda židovskej náboženskej obce Samuel Ascher ako aj ďalší príslušníci kňazského rodu Kohen. Hneď za bránou cintorína je tabuľka s hebrejským textom, kde nájdeme meno Samuel Schlesinger aj obec Kňažice, do ktorej chotára cintorín patril.
Celý text z tabule: "Vôľa stojí na požehnaní, geniálny rabín Akiva Margoliot Yaffa Schlesinger zo Strasburgu, ktorý zrekonštruoval a oplotil cintorín v obci Kňažice pri meste Zlaté Moravce, na pamiatku jeho domova otca, starého otca a prastarého otca, ktorí sú tu pochovaní. Nech ostanú vo svojej viere na veky." Ako už bolo uvedené v hornej časti cintorína je pochovaný Samuel Schlesinger, ktorý bol rabínom v Zlatých Moravciach v období vzniku cintorína a zomrel v roku 1929. Jeho potomkovia žijú v Strasburgu a zaslúžili sa o úpravu a rekonštrukciu cintorína. Možno pre mladších je potrebné vysvetlenie o obci Kňažice, v ktorej chotári sa cintorín nachádzal. Súšasný názov obce Žitavany vznikol v roku 1959 spojením obce Kňažice a obce Opatovce nad Žitavou. Zo Zlatých Moraviec pochádza aj Jozef Mordechai Ben Abraham Azriel, známy ako Jossi STEINER, rabín Košickej židovskej náboženskej obce, ktorá má v súčasnosti 240 členov, väčšinou starších ľudí. Jossi Steiner sa narodil v roku 1936 v Zlatých Moravciach. Rodičia ho od malička vychovávali v duchu židovskej viery. Ako šesťročné dieťa prežil spolu so svojou rodinou peklo holokaustu. Najprv bolo po nich vyhlásené pátranie na Slovensku, potom v Maďarsku, kde sa schovávali na rôznych miestach, a neskôr sa dostali do geta. Po návrate na Slovensko boli ukrytí v rodinnom dome pána Jána Mozoláka. Deväť mesiacov sa skrývali za tzv. „dupľovanou stenou". V priestore širokom 1,5 m a dlhom 5 metrov boli deviati. Najnebezpečnejším obdobím boli dva týždne, počas ktorých nemeckí vojaci obývali izbu nad ich tajným úkrytom. Vtedy sa nemohli pohnúť, nemohli kýchať ani kašľať. Hľadali ich aj pomocou psov, búchaním na stenu chceli zistiť, či sa za ňou niekto neschováva. Niekoľkých Židov v okolí takto našli a vyvraždili. No oni prežili. A dočkali sa aj ľudských podmienok. Po oslobodení sa celá rodina snažila začať odznova. Jossi a jeho brat odišli do Izraela, kde mohli slobodne žiť. Jossi sa v roku 2000 vrátil späť na Slovensko a usiluje sa, aby sa nikdy nezabudlo na mená ich záchrancov. O jeho živote spracoval Ústav pamäti národa film, ktorý čitateľ nájde na adrese: http://www.upn.gov.sk/filmy/jossi-steiner-1936 zdroj: http://www.zitava.sk/historia-pozitavia/
Cesta(či už od ZM alebo Žitavian) je v hroznom stave, rýchlosť prispôsobte možnostiam svojho geovozidla. Terén je od 2,0 do 3,0 - podľa ročného obdobia/vegetácie/počasia a úpravy cestičky vedúcej popri plote cintorína - okolo plota sa robí úprava na šírku cca 2m(aj keď sa o cintorín a okolie starajú jar/leto to rýchlo zarastá - preto pridávam aj atribút "tŕne").