Ich rozloženie na území republiky je nerovnomerné, najväčšiu hustotu dosahujú v páse tiahnucom sa od Bardejova a Prešova, cez Popradskú kotlinu, Liptov, Turiec, Strážovské vrchy až po Trenčín. Ďalšou oblasťou s vysokou hustotou výskytu prameňov je údolie Hrona od prameňa po Zvolen a západná časť Slovenského rudohoria. Relatívne najmenej prameňov sa vyskytuje v oblasti Východoslovenskej a Podunajskej nížiny. Zatiaľ čo minerálna voda v horských a podhorských oblastiach sa na zemský povrch dostáva prirodzenými vývermi, v nížinných oblastiach prevažujú hydrogeologické vrty. V súčasnosti poznáme vyše 1500 prameňov s rôznym chemickým zložením, výdatnosťou i teplotou.
Minerálne vody môžeme rozdeliť podľa použitia na:
- Prírodné minerálne vody
- Prírodné liečivé kúpeľné minerálne vody
- Prírodné minerálne vody stolové
Venujme sa prírodným liečivým minerálkam, ktoré sa pričinili o ich využitie na liečebné účely v zariadeniach zvaných kúpele. Prírodné liečivé vody podporujú, s prihliadnutím na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti, ľudské zdravie vedecky dokázanými blahodarnými účinkami.
Teraz si pohovorme o jódových vodách.
Všeobecne jódové vody zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí, sú vhodné na použitie pri kostnej TBC, využívajú sa tiež pri ochoreniach dýchacích ciest spojených s produkciou hlienu – uľahčujú jeho vykašliavanie. Znižuje krvný tlak, znižuje hladinu cholesterolu, urýchľuje metabolizmus v tkanivách. Zlepšuje stav a elasticitu v chrupavkách (spomalenie degeneratívnych procesov na chrbtici a kĺboch). Liečba sa aplikuje - kožnou cestou – balneácia v jódovom vaňovom kúpeli (resorpcia jódu kožou) - sliznicou tráviaceho ústrojenstva – krenoterapia –pitná kúra z prameňa Hygiea - sliznicou dýchacích ciest – okrem inhalácie aj farmakodynamické účinky bioklímy - sliznicou urogenitálneho traktu. Základným prírodným liečebným prostriedkom sú pramene cennej jódovo-brómovej, sodno-chlórovej hypotonickej, studenej minerálnej vody. Hlavný prameň "Hygiea" ktorý sa používa na pitné kúry (krenoterapia), obsahuje 13,63 gramov minerálnych látok v litri vody. Obsah jódu je 26,9 mg. Voda má pH 7,3, teplotu 14° C. Vrt má hĺbku 33 m. Objav jódo-brómového prameňa sa traduje do roku 1862. Objaviteľ Ondrej Harnócz pri kopaní studne narazil v hĺbke 8 metrov na prameň slanej vody. Ďalšie dva minerálne pramene "Neptun" a "Themis" majú podobné chemické zloženie s vysokým obsahom jódu. Používajú sa na prípravu liečivých kúpeľov. Táto voda je svetovým unikátom, potvrdený certifikátmi z roku 1896 – Budapešt, 1879 – Brusel a najvzácnejší zo svetovej výstavy v St. Luis (USA 1904). Takáto voda sa nachádza v obci Číž. Jeho kúpele fungujú ako liečebné stredisko, ktoré využíva účinky prítomnosti minerálnych látok vo vode, aby sa napomohlo navráteniu zdravia pacientom s rôznymi ochoreniami, s ktorými si bežná medicína ľahšie neporadí a práve účinky konkrétnych zložiek vo vode môžu napomôcť k lepšej liečbe, či napokon celkovému zdraviu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274. Obec mala rôzne mená Chyz, Cschiz a až v roku 1920 dostala svoje terajšie pomenovanie – Číž. Najvýznamnejším medzníkom histórie je rok 1860, kedy boli objavené slané jódobrómové liečivé pramene. Slanú vodu obyvatelia obce začali používať predovšetkým na varenie, obzvlášť fazuľa mala výbornú chuť. To malo za následok pokles predaja soli v dedine, čo sa nepáčilo hlavne úradníkom Malohontskej župy. Dali studňu zavrieť a vodu z nej poslali na rozbor. Ten ukázal, že voda obsahuje okrem kuchynskej soli aj jód a bróm. A preto bola studňa opäť otvorená. V roku 1888 sa pri tomto prameni začali stavať kúpele. Prírodné jódové kúpele Číž ležia v Stredoslovenskom kraji, v južnej časti Rimavskej kotliny v doline riečky Teška. Klimatické podmienky sú charakterizované teplou nížinnou a mierne suchou klímou. Majú najväčší počet hodín slnečného žiarenia zo všetkých slovenských kúpeľov, až 2145 hodín ročne.