Rybárik riečny
😊Andrej05 😊
Rybárik riečny (iné názvy: rybárik obyčajný, rybárik zelený; lat. Alcedo atthis) je približne 16,5 cm veľký vták z čeľade rybárikovité (Alcedinidae). Je veľmi výrazne sfarbený s oranžovou spodinou a modrým chrbtom, krídlami a temenom. Výrazným znakom je tiež jeho nápadne dlhý zašpicatený zobák. Pre svoje krásne sfarbenie je nazývaný lietajúci drahokam. Vyskytuje sa pri pomaly tečúcich čistých vodách na veľkom území Európy, Ázie a Severnej Afriky. V Strednej Európe pritom ide o jediného zástupcu svojej čeľade. Rybárik riečny je po väčšinu roka samotársky žijúci a prísne teritoriálny vták. Živí sa predovšetkým menšími rybami, ktoré loví strmhlavým útokom pod vodou, ale v malej miere sa v jeho potrave objavuje aj vodný hmyz a obojživelníky. Hniezdia v norách, ktoré si hĺbia v strmých brehoch vôd, v jednej znáške pritom býva 5 – 7 svetlých vajec. V roku 2011 ho Slovenská ornitologická spoločnosť označila za „vtáka roka“ a v roku 2000 tak urobila aj Česká. Opis Rybárik riečny je len o niečo málo väčší ako vrabec. Dorastá 16 – 17 cm, v rozpätí krídel meria 24 – 26 cm a dosahuje hmotnosť medzi 40 – 45 g. Má zavalité telo, krátky chvost a končatiny, široké krídla a zhruba 4 cm dlhý rovný zašpicatený zobák. Je výrazný svojim žiarivým sfarbením, ktoré sa mierne líši v závislosti na jednotlivých poddruhoch (pozri taxonómiu). Stredoeurópsky poddruh, A. a. ispida, má vonkajšiu časť krídel, chrbát, chvost a takmer celú hlavu modrú, hruď a končatiny sú jasne oranžové, zobák tmavý, škvrna pod ním a po stranách krku je potom sfarbená nabielo. Obe pohlavia sa pritom sfarbením nijako výrazne nelíšia, samice však na rozdiel od samcov majú červeno sfarbený koreň spodnej čeľuste. Mladé vtáky sú všeobecne jednotvárnejšie sfarbené a ich operenie má zelenší odtieň. V Severnej Afrike, Európe a vo väčšine Ázie ide o úplne nezameniteľný druh, v jej juhovýchodnej časti však môže byť relatívne ľahko zamenený s viac ako 6 inými druhmi rybárikov, najmä s rybárikom lesným (Alcedo meninting). Jeho let je rýchly (dokáže dosiahnuť aj rýchlosť vyššiu ako 45 km/h) a priamy. Dá sa pri ňom relatívne ľahko určiť vďaka jeho jasne modro sfarbenej kostrči. Potrava a lov Živí sa najmä menšími rybami do veľkosti 12 cm, ktoré predstavujú 60 – 67 % jeho potravy. Najčastejšie sú tu zastúpené hlaváče, pstruhy, šťuky, jalci a iní zástupcovia čeľade kaprovité. Okrem rýb požiera aj obojživelníky, hmyz a kôrovce. Rybárik stráca rýchlym lietaním veľa energie, denne preto musí zjesť také množstvo potravy, ktoré sa vyrovná celým 60 % jeho celkovej hmotnosti. Na korisť väčšinou číha v sede na vetve visiacej obvykle 1 – 2 m nad vodou, v prípade, že sa v okolí žiadne vhodné vetvy nenachádzajú, hľadá ju aj počas trepotavého letu (takto sa však stáva iba v 3 % prípadov). Ak korisť zbadá, vrhá sa rýchlym strmhlavým letom pod vodnú hladinu, uchopí ju do zobáka a potom sa opäť vracia späť na svoju pozorovateľňu.Pod vodou má oči otvorené, ale chránené jemnou blankou, vďaka ktorej nevidí a spolieha sa tak len na dotyk. Ulovenú potravu následne zabijú údermi o konár a prehĺta ju hlavou napred, aby sa neporanil o rybie šupiny a plutvy. Pri love sa môže potopiť aj jeden meter pod vodnú hladinu, obvykle však nepresahuje hĺbku 25 cm. Úspešnosť lovu je veľmi nízka, len približne každý desiaty pokus je úspešný. Nestráviteľné zvyšky, ako sú kosti, niekoľkokrát denne vyvrhne v podobe malých šedých vývržkov.
Ku keške sa dá dostať autom len od obce Veľka Lúka. Na bajku alebo pešo sa da prejsť najbližšie od Sliača, ale aj od Hronseku po peknej poľnej ceste.Na loďke, rafte, kajaku sa da doplaviť po Hrone. V blízkosti sa nachádza bufet, kde sa dá v letných mesiacoch napiť a najesť .