Uzovský Šalgov
leží približne 3 km na juhozápad od Sabinova, v južnej časti okresu Sabinov, ktorý je súčasťou Prešovského kraja. V minulosti, až do vzniku Československa v roku 1918, obec patrila územnosprávne do Šarišskej župy.
Uzovský Šalgov je situovaný na východnom okraji pohoria Bachureň v doline potoka Šalgov. Kataster obce Uzovský Šalgov má rozlohu 6,43 km², k 31. decembru 2011 v obci žilo 611 obyvateľov. Stred obce môžeme stotožniť s polohou Kostola sv. Imricha, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 365 m n. m. a jeho súradnice sú 49º 05' severnej geografickej šírky a 21º 03' východnej geografickej dĺžky.
Kataster Uzovského Šalgova sa rozprestiera na rozhraní geomorfologických celkov: Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie. Väčšia, severozápadná časť katastra leží v Bachurni a menšia, juhovýchodná časť leží v podcelku Spišsko-šarišského medzihoria, v Šarišskom podolí, kde sa nachádza aj intravilán obce, ktorý je tým pádom v rámci chotára umiestnený excentricky.
Z hľadiska pôdorysno-genetického sa Uzovský Šalgov v priebehu stredoveku a novoveku vyvinul ako potočná radová dedina. Hlavne v minulom storočí sa na jej krajoch objavila nepravidelná zástavba a pravouhlo nadviazané novšie uličky. V jadre zástavby sú dominantnými stavbami rímskokatolícky Kostol sv. Imricha, budova Obecného úradu a neskoroklasicistický kaštieľ.
Z dopravného hľadiska je obec situovaná mimo hlavných dopravných komunikácií, nie je tranzitnou obcou, je však len 4 km (po ceste) vzdialená od okresného mesta Sabinov, na konci štátnej cesty Ražňany – Uzovský Šalgov. Autobusovými spojmi je Uzovský Šalgov spojený so Sabinovom i s krajským mestom Prešov.
Prvá priama písomná zmienka o obci Uzovský Šalgov pochádza z roku 1323, keď sa spomína ešte pod maďarským názvom Totfalu (Slovenská Ves). Tento názov poukazuje na to, že v obci bývali slovenskí obyvatelia. Počiatky obce by sme ale mohli položiť už na koniec 13. storočia, kedy ešte bola súčasťou kráľovského majetku. Listina z roku 1323 potvrdila platnosť staršej darovacej listiny (z r. 1315), na základe ktorej sa obec stala majetkom zemanov Tekulovcov.
Názov Šalgov (v tvare "Solgou"), ako neskorší trvalý názov obce, sa prvý raz uvádza v listine o deľbe majetkov zemanov Tekulovcov z roku 1337. Pravdepodobne po vymretí Tekulovcov zo Šalgova dedina pripadla v 15. storočí ich príbuzným, zemanom z Tomášoviec a Rožkovian. V 16. storočí sa vlastníkmi dediny Šalgov stali zemania Uzovci. Zmena vlastníka bola od 17. storočia vyjadrená aj v novom úradnom názve obce, napr. aj v tvare z roku 1773 ako "Usowsky Salgow" alebo "Usz-Salgó".
V roku 1610 bol v obci postavený murovaný Kostol sv. Imricha, ktorý bol okolo roku 1743 barokovo upravený. Pravdepodobne už v prvej polovici 17. storočia bol šalgovský kostol z obranných dôvodov obohnaný pomerne vysokým múrom.
Zemepánmi obce v 19. storočí sa najprv stali Semseyovci a potom rodina Péchyovcov, ktorým patrila veľká časť polí a lesov v chotári obce až do roku 1945. V roku 1828 stálo v Uzovskom Šalgove 49 domov a žilo tu 390 obyvateľov, väčšinou roľníkov. V rokoch 1840-1850 si Péchyovci na vŕšku nad kostolom postavili kaštieľ v neskoroklasicistickom štýle. Významným doplnkovým zamestnaním obyvateľov Uzovského Šalgova sa na konci 19. storočia stalo pestovanie ovocia (najmä čerešní).
Po vzniku Československa, od roku 1920, sa ako úradný názov obce používalo meno "Šalgov". Až od roku 1927 sa začalo používať súčasné pomenovanie "Uzovský Šalgov". Väčšina obyvateľov obce sa vtedy živila ako samostatne hospodáriaci roľníci. Niektorí zo Šalgovčanov pracovali ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatku Péchyovcov. V roku 1927 bola v obci postavená škola, ktorá slúži svojmu účelu dodnes.
V čase druhej svetovej vojny a najmä po vypuknutí SNP časť obyvateľov obce podporovala partizánov, niektorí z nich boli aj priamymi účastníkmi povstania. Obec Uzovský Šalgov bola oslobodená sovietskou Červenou armádou 21. januára 1945. Pomerne skoro po oslobodení bol skonfiškovaný majetok Gedeona Péchyho, ktorého časť bola potom rozdelená medzi deputátnikov a malých roľníkov. V roku 1948 po februárovom prevrate a prevzatí moci v štáte Komunistickou stranou Československa (KSČ) bol aj v Uzovskom Šalgove násilne reorganizovaný Národný výbor a rozpustená miestna organizácia Demokratickej strany, politickú správu obce prebral Akčný výbor.
Jednotné roľnícke družstvo bolo v Uzovskom Šalgove úspešne založené až vo februári 1959, neskôr sa spojilo s JRD Ražňany (marec 1965) a obe sa v roku 1975 včlenili do JRD Šarišské Michaľany. V 60. rokoch bola v obci vybudovaná nová infraštruktúra v podobe nákupného strediska s pohostinstvom a tiež budova Miestneho národného výboru. Od roku 1963 v niekoľkých miestnostiach kaštieľa funguje Materská škola.
Politické zmeny v Československu v roku 1989 zmenili aj pomery v Uzovskom Šalgove. JRD v obci postupne utlmilo svoju činnosť, až sa napokon úplne rozpadlo. Výraznými zmenami prešla aj štruktúra zamestnanosti obyvateľov a objavil sa jav nezamestnanosti, v obci sa objavili nové podnikateľské subjekty. V nových demokratických pomeroch si obec môže slobodnejšie rozhodovať o svojom ďalšom rozvoji. Do vlastníctva obce sa dostali rybníky a kaštieľ, obec má plynofikáciu.