Veterus montes
Daleko predaleko tam, kde ziadne oko nedovidelo, sa nachadzal obrovsky ostrov, na ktorom stalo len jedno obrovske bralo, z ktoreho na viacerych miestach vystupoval dym, a na ktore sa nedalo nijako dostat. Ked sa aj niekto o to pokusil, jedine, co zistil, bolo, ze voda po jeho okrajoch je velmi horuca, a rovnako horuca bola aj ta skala, ktorej vysoke a kolme steny branili vstupu na nu. Vacsina lodi sa odtial ani nevratila a ti, co prisli naspat, nevraveli nic. Ale tradovalo sa, ze neraz sa nad tym ostrovom objavil mrak v podobe draka a podla tohto znamenia, nevediac o skrytom tajomstve, dostalo toto miesto nazov draci ostrov.
Jedneho dna sa nad Kriznou Horou stretli, ako obvykle, vetry vsetkych smerov a pustili sa do takej tancovacky, ze vsade navokol sa rozviril prach a nebolo nikde nic vidiet. Mocneho Peruna to vsak nahnevalo, lebo len nedavno dokoncil obnovu tohoto kraja a tieto neposlusne vetry mu to mohli za malu chvilu cele spustosit. A tak za nimi poslal zopar svojich ohnivych striel aby svoju pracu ochranil. Len co vetry zbadali Perunove blesky, rozisli sa do vsetkych stran tak, ako aj prisli. Jeden z bleskov presvistal vzduchom s takou obrovskou silou, ze narazil az do vrcholu brala na dracom utese. To sa s rachotom zrutilo do seba a nad nim sa obajvila obrovska ziara. Bola to ziara ohnov drakov, ktore v brale uviaznute veky prebyvali. Perunov blesk vsak horu otvoril, a draci sa rozleteli do kazdeho kuta sveta.
Jeden z nich sa usadil nedaleko Kriznej hory na vysokej skale, odkial mal dobry dohlad nad drsnym, ale krasnym krajom pod Kriznou horou.
To, ze sa nieco udialo, si uvedomili aj tunajsi obyvatelia, ktori byvali v nevelkej osade, lebo zrazu zacala skala nad nimi svietit. Nesvietila den-dva, ale tyzden, mesiac, rok... Nikto sa vsak neodvazil ist zistit, co sa za tym svetlom skryva. A ako je mozne, ze stale svieti? Na kraji osady, kde stali dva tucty domov, byval aj jeden gazda, ktory sa staral hlavne o to, aby domaci ludia, povacsinou banici, sa mali coho najest. Choval pre nich ovce a dobytok, a pestoval obylniny. Osada bola znama siroko daleko, lebo to na com tak tazko domaci robili, bolo dolovanie rud, z ktorych ziskavali velmi kvalitnu med a striebro. Jedneho vecera, po sichte, sa pocas rozhovoru v miestnej krcmicke gazda, ktoreho vsetci vdaka jeho gazdovstvu volali Majer, odhodlal, ze je najvyssi cas zistit, co sa za tym svetlom skryva. Gazdovat nechal svoje dve dcery a dvoch synov a vybral sa on na tu vysoku skalu zistit, co je vo veci.
Cesta navrch bola veru tazka, ale Majer, statny to muz, sa veru nedal nicim odradit. Vysileny sa dostal az na kraj skaly, kde vsak od unavy zaspal. Ked sa opat prebudil, bola hlboka noc a vsade okolo neho bolo prijemne teplo. Obdalec horel ohen, ktoreho plamene slahali do obrovskej vysky. Poobzeral sa okolo seba, ale nikde nevidel nikoho. Takto zotrval chvilu i dumal, ze ako to, ze ten ohen stale hori, ked tu nikoho niet. V dumani ho prerusil vietor, ktory sa zdvihol. Vietor nahle prudko zosilnel a nad Majerom sa prehnal tien, ktory s rachotom pristal za ohnom. Gazda zostal ako obareny, a veru myslel si, ze prisiel jeho koniec.
Tu sa spoza ohna zobrazila obrovska hlava na dlhom krku. Obluda svetska, prebehlo myslou Majerovi. Stiahol sa on dozadu a tu sa nad ohnom zobrazila druha hlava, rovnaka ako ta prva. Obluda sa priblizovala a gazda uz nemal kde uhnut. Bol vsak on statocny chlap a tak hodny svojej povahy sa oblude postavil. Ked sa drak zjavil pred Majerom cely, gazda bol cely bledy a len teraz si vsimol, ze tie hlavy su v skutocnosti az tri, a veru nidy v zivote o takomto tvorovi ani nechyroval. Gazda vsak zachoval duchapritomnost a zacal na obludu pekne pomaly hovorit. Povedal mu kto je, odkial prisiel, a mysliac, ze je to jeho koniec podakoval aj za svoj zivot a urobil krok k drakovi. Drak, pozorne sledujuc kazdy jeho pohyb len cakal na mieste. Videl, ze gazda nema v ruke nic, co by mu mohlo ublizit. Nadychol sa a fukol plamene do ohna, ktory sa rozhorel opat o nieco viac. Sadol si pred gazdu a prehovoril. Som Eragon, drak rodu Europan. Gazdovi skoro vypadli oci z jamiek a posadilo ho, obluda co rozprava a este k tomu jeho recou! Tu mu drak vyrozpraval svoj pribeh, ako sa dostal z dracieho ostrova a ked pristal tu, velmi sa mu tu zapacilo a rozhodol sa tu ostat. Vravel mu, ze ho pozna, a ze vie, ze je cestny clovek, lebo vsetko, co povedal je pravda. Pozorujuc ludi v dedine sa naucil aj rec. Nuz a v druznom rozhovore zotrvali az do skoreho rana. Rano sa drak pobral si oddychnut do jednej zo skalnych jaskyn a gazda Majer sa vydal na spiatocnu cestu do osady. Eragon mu ponukol, ze ho na trosku zvezie, a tak ho preniesol nad tazkym terenom az na okraj osady. Gazda sa mu podakoval a pozval ho do dediny. Vratil sa domov, potesil sa z navratu s rodinou a po celej osade rozniesol zvest, ze vecer porozprava o tajomnom tvorovi zo skaly. A prisla veru cela dedina. Kazdy bol zvedavy na povod ziary nad osadou. Ked svoj pribeh dokoncil, rozdelil ludi na dva tabory. Jedny, a bola ich veru vacsina, si mysleli, ze sa cestou pomiatol a len velmi malo ludi mu vdaka jeho minulosti verilo. I prislo gazdovi tazko a nevedel ako z toho von. Zapalil na okraji velku vatru a pevne dufal, ze na jeho volanie Eragon prileti, aby sa jeho slova potvrdili. Trvalo dlho, kym ohen horel a zacalo uz aj drevo dochadzat, ked v tom sa zdvihol vietor a nad osadou sa mihol tien. Prisiel. Eragon vycitil gazdove volanie a priletel do osady.
Gazda dedincanov mocnym hlasom zvolal von. Ked ludia videli tu obludu, zostali obareni, tak, ako ked draka prvykrat zbadal gazda Majer. Ukludnil ich vsak a prehovoril k drakovi a neskor aj drak k ludom. Potvrdil im, ze gazda Majer im hovoril pravdu. Domacim majstrom sa pozdavala sila dracieho ohna a tak sa opytali, ci by im drak nemohol pri ich praci pomoct. Eragon prislubil svoju pomoc a druheho dna skutocne aj priletel. Svojim ohnom roztavil nahromadenu rudu, z ktorej sa potokmi liala med a striebro. Z bohatsva, ktore im tato spolupraca s drakom Eragonom priniesla, si majstri zacali stavat vacsie a pevnejsie domy a prislo sem byvat vela dalsich ludi. Nikto okrem miestnych vsak nikdy draka v dedine nevidel. Drak Eragon takto pomahal osadnikom z Veterus Montes, ako vtedy Stare Hory volali, este dlhe roky, az kym ho nezmohla staroba. Ked vedel, ze prichadza jeho koniec, vratil sa spat na draci ostrov, miesto odpocinku vsetkych drakov.
No a na pamiatku tychto udalosti zacali ludia skalu nad dedinou volat Majerova skala, lebo len gazda Majer nasiel odvahu sa tam ist pozriet a podmanit si ju.
A drakovi Eragonovi postavili miestny dobrodinci pamatnik, ktory sa na Starych Horach nachadza dodnes. Malokto vsak uz dnes vie, preco je tomu tak.
Trasu gazdu Majera si mozes vyskusat aj dnes na vlastnej kozi. Start je pri kaplnke na Starych Horach na zaciatku modrej cesty, ktora ta dovedie az na Majerovu Skalu. Na zaciatku a na konci cesty mozes ziskat udaje potrebne k najdeniu skryse. Komu sa nechce putovat, musi pozorne preluskat pribeh a moze si putovanie nahradit ziskanymi informaciami z listingu.
Ku cache:
Skrysa pribehu Veterus montes sa nachadza na suradnicach: N 48° 50.ABC, E 19° 06.DEF.
Kde:
AB = je pocet domov v dedine
C = sucin poctu hlav draka z pribehu a draka na Starych Horach, ponizeny o pocet gazdovych deti
DEF = pocet nastupanych metrov gazdom - sto60styri
Po zalogovani, prosim, ulozte krabicku na povodne miesto.
V terene, prosim, dbajte na opatrnost, bezpecnost a ohladuplnost voci sebe, voci okoliu, voci prirode aj voci draciemu dielu.
Cache: v1, Listing:1.1, Logbook: No.1