Chata Slaná voda je známe turistické miesto, jej názov pochádza z unikátnych minerálnych prameňov. Nachádza sa pod úpätím Babej hory ( 1 725 m.n.m) a Pilska (1 557 m.n.m) svojou výškou je po Babej hore druhým najvyšším vrchom Oravských Beskýd. Od Chaty Slanej vody vedú značné turistické chodníky na Babiu horu a turistickým prechodom do Poľska.
Chata je obkolesená lesmi a okolitými vrchmi Babej hory a Pilska, ktoré vytvárajú dokonalú scenériu. V blízkom okolí Chaty sa nachádzajú tri lyžiarske vleky, trasy na bežky, cyklistické i turistické chodníky.
História
Slaná voda pod Babou horou bola známa už v roku 1550, kedy po obsadení soľných baní po bitke pri Moháči Uhorsko hľadalo jej nový zdroj. Svoje oči upierali obyvatelia práve na tieto pramene.
Koniec kúpeľov na slanej vode
Po skončení i. svetovej vojny vojaci vracajúco sa z frontov, vyrabovali a poškodili kúpele na Slanej vode. V roku 1921 sa uvádza, že na mieste bývalých kúpeľov sa nachádzal hostinec s ubytovňou, ktorý poskytoval služby zákazníkom.
Obdobie rozmachu kúpeľov a turistiky pod Babou horou v období do prvej svetovej vojny, opísal MUDr. Hugo Roth v roku 1933, ktorý smútil nad ich zašlou slávou: „Koľkokrát sme išli touto známou hradskou, vinúcou sa z Polhory do Jelešne cez obrovské hory Piľska a Babej hory a pralesovite zarastené, pyšne vzpriamené jedle a smreky. Koľko sa tadiaľ napreháňalo saní! Aký veselý cengot sa vždy ozýval a dokonale súladil s príjemným vrzgotom trblietajúceho sa, bielučkého snehu. A nad všetkou tou nádherou skláňali sa modré nebesá. Ale vojna zničila túto idylu nesrovnateľných božských krás. Počet návštevníkov stále riednul, osady pustli a čoskoro doľahla sem samota. Tepna života slabla, až utíchla. Ostrá bolesť človeka preniká, keď sa ponorí do trúchlivého tohto obrazu zániku a rozkladu.
Na najpôvabnejšom mieste našej drahej domoviny zasadil nám Boh vzácny poklad. Máme v ňom kúpele jedinečnej akosti. Mohli by prinavrátiť tisícom nemocným stratené alebo naštrbené zdravie. Poloha vo velebnej prírode mohla by privábiť stá turistov. Cudzinecký ruch by mohol uživiť mnohé duše naše....vzchopme sa! Vybudujme a dobudujme tieto kúpele! ...nedajme vyschnúť tomuto prameňu, ktorý za tisíce rokov bol žriedlom ozdravovacím a pre ľud požehnaním!“
Kúpele pre sto pacientov boli postavené z dreva, mali 10 obytných pavilónov pre pacientov, lúpeľný dom, dom pre lekára a zamestnancov, reštauráciu, kúpeľnú promenádu a lesný park. Liečivá jódobrómová voda ohrievaná sa dostávala pumpou do 12 miestností, slúžila na pitie a kúpanie sa. Kúpeľná sezóna trvala od 1.júna do 15. septembra, o pacientov a kúpeľných hostí sa starali dvaja lekári a zdravotné sestry. Cez kúpeľnú liečbu sa tu konali na promenáde koncerty. Klimatické pomery v okolí kúpeľov pod Babou horou , smrekové lesy, čistý vzduch a prechádzky do hájovne Vonžovec pôsobili na ľudský organizmus blahodarne.
Sanatórium MUDr. Tandlicha pri kúpeľov malo kapacitu pre 60 detí na liečenie horných dýchacích ciest, kožných ochorení, močového ústrojenstva a pod. Dňa 5. novembra roku 1909 JUDr. Hugo Lasslauer získal povolenie na varenie jódovej šumivej soli, o ktorú bol záujem v celej Rakúsko- Uhorskej monarchii. Vyvážala sa aj do Nemecka, Anglicka a Južnej Ameriky.