SB23 Ľutina Traditional Cache

Keška je zo série "Obce a mestá okresu Sabinov".

Ľutina 

je obec na Slovensku v okrese Sabinov. Ľutina je najväčším pútnickým miestom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Obec leží v Šarišskej vrchovine, na južnom svahu Čergovského pohoria, v nadmorskej výške 426 m, 9,5 km  od Sabinova. Obec má kataster o veľkosti 6,91 ha, jeho najväčšiu časť tvoria lúky a lesný porast. Stredom obce preteká potok Ľutinka. Obec má v súčasnosti vybudované všetky inžinierske siete. Osídlenie je typické s hustou zástavbou starej vidieckej časti orientovanou pozdĺž komunikácie s centrom okolo kostolov a novej zástavby rodinných domov. V súčasnosti v obci žije 475 obyvateľov.

Obec Ľutina vznikla v 14. storočí. Prvý raz sa spomína v roku 1312, ešte ako neosídlené územie, ktoré patrilo Tárczayovcom. Čoskoro tu bola založená obec, ktorá sa uvádza už roku 1322 spolu s Olejníkovom.  Kráľ Karol Róbert daroval šľachticovi Mikčovi nielen Pečovskú Novú Ves, ale aj rozsiahly majetok na sever až po Topľu. Jeho súčasťou bola celá dolina Ľutinky, ale samotná dedina sa v darovanej listine nespomína. 
Najstaršia správa menovite uvádzajúca Ľutinu je z roku 1330. Vtedy opätovne vymedzili hranicu oddeľujúcu majetky Červenice od Novej Vsi. Časť hranice bola súčasne západným chotárom Ľutiny. 
Ľutina sa nachádzala na území Šarišskej župy, centrom ktorej bol Starý hrad (Veľký Šariš). Vznikla pri chotári Pečovská Nová Ves, ako časť panstva Nový hrad (Hanigovce), ktorého majiteľmi boli Perenyiovci. Jeden z prvých písomných záznamov o ĽUTINE je z roku 1341, kde sa spomína pod názvom  Lethenya. V písomnostiach zo 14.-16. storočia sa vyskytuje vo viacerých maďarizovaných tvaroch pôvodného názvu Ľutina. Predpokladáme, že ten bol najprv názvom potoka (nárečovo Ľucina) a následne aj dediny. V stredoveku viedla Ľutinou tiež dôležitá obchodná cesta do Krakova.Koncom 16. storočia bola Ľutina stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Severne nad dedinou stál od 14. do polovice 16. storočia šľachtický hrad zvaný Hrádok. 
Pokojný život bol viackrát narušený "čiernou smrťou" - morom, ktorý niekoľkokrát postihol túto dedinu i okolie. Niektoré susedné dediny, ako napríklad Zlatnica, v roku 1831 úplne vymreli. Od roku 1851 je obec Ľutina známa pre väčšinu ľudí Slovenska. Boli to zjavenia, ktoré spôsobili, že sa Ľutina stala najväčším Mariánskym pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku. 
V roku 1787 bolo v obci 55 domov a 362 obyvateľov, v 1828 67domov a 505 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a ovocinárstvom. V 18.-19. storočí tu pracovala papiereň. Za I.ČSR pracovali obyvatelia v poľnohospodárstve a v lesoch. V obci boli 3 píly. JRD bolo v obci založené v roku 1959.