Počiatky obce siahajú až do 13.storočia. Prvá zmienka o obci sa našla v majetku kláštora na Zobore. Všetky tri obce patrili zemianským rodinám, najprv Ctiborovi, potom Spaczayovcom, Horná Krupá prislúchala grófovi Berchtoldovi, neskôr oba majetky mali v držbe Kemendyovci a posledným vlastníkom obce bola rodina Brunswikovcov (od 18. storočia). S počiatku boli 3 obce: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Po spojení Dolnej a Strednej vznikla Dolná a Horná Krupá zostala. Patrila do župy Bratislavskej. V miestnej časti obce boli Adamčíkov dvor a Čižiského mlyn.
V roku 1715 mala vinice a 43 daňovníkov, v roku 1828 mala 71 domov a 513 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, košikárstvom a tkaním. Obec mala v jednotlivých rokoch tieto počty obyvateľov: rok 1869 – 510, 1921 – 705, 1930 – 715, 1940 – 806, 1948 – 824, 1961 – 838, 1970 – 796.
Hornokrupania boli slovenskej národnosti a iba niekoľko zemianskych rodín bolo maďarských, ako napríklad Olgyovci, Bodiscovci a Gólyaovci. Pred Turkami našlo v obci útočište niekoľko rodín chorvátskej národnosti (s priezviskom končiacim sa na „vič”, napríklad Petrašovič, Petrovič, Chorvatovič a pod.). V listinách z 18. storočia sa objavujú aj mená nových obyvateľov, napríklad Drábikovci, Vodičkovci, Vittekovci. Svojím spôsobom je zaujímavý aj zápis z roku 1805, v ňom sa uvádzajú obyvatelia Hornej Krupej, ktorí odpredali dobytok cez obec prechádzajúcim vojskám ruského vojvodcu Kutuzova. Ján Vittek, Martin Čaro, Tomáš Petko a Matej Chynoranský predali kozákom vojvodcu Kutuzova po dva voly. Jakub Sklenár odpredal vojskám 3 kusy dobytka a dosť rozvetvená rodina Šimončičovcov predala hladným vojskám po jednom kuse dobytka. Pretože už vtedy bolo viacero rodín rovnakého priezviska, rozlišovali sa prímením. Napríklad Ján Šimončič – „Janátko”, Andrej Šimončič – „Krištof”, Andrej Šimončič – „Palkovič” atd.
V listine z roku 1756 sú uvedené niektoré zaujímavé údaje z obce. Napríklad: v tomže roku obec mala 482 obyvateľov, vybudovala sa škola, resp. uvádza sa jej jestvovanie dovtedy. V zápise sa poznamenáva, že Andrej Topolčány bol v jednej osobe učiteľom, organistom aj notárom. Vyučoval iba v slovenskom jazyku, školu navštevovalo 30 žiakov, z toho presná polovica boli dievčatá.
Občania v Hornej Krupej sa zaoberali predovšetkým obrábaním pôdy, iba niektorí boli remeselníci. Obec mala dva mlyny, dokonca aj zájazdny hostinec, kde prepriahali kone (Pravdepodobne to bola Prekážka). Obec bola pomerne izolovaná od okolitého sveta, aj cesty mala zlé, a preto v jej vývoji bolo badať určité zaostávanie. Keďže pôda nemohla uživiť všetkých obyvateľov, Hornokrupania odcháli do cudziny, najmä do Kanady. Najviac ich odišlo v čase hospodárskej krízy, koncom 20. rokov minulého storočia. Ešte aj v roku 1937 odišlo do Kanady 5 mužov a štyri ženy. V tom istom roku sa narodilo 32 detí, 12 obyvateľov zomrelo a bolo iba 7 sobášov.
Pamiatky v obci :
- rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša