Prvá písomná zmienka o obci Horné Dubové pochádza z roku 1262. Dá sa však predpokladať, že miesto, kde sa nachádza, bolo osídlené dávno predtým. V roku 1262 mala dedina názov FELDOMBOV a FUL DOMBO. Z roku 1277 existuje zmienka o FULDOMBO. Zo 14. storočia je známy maďarský názov FELSODOMBÓ. Dedinu tiež volali aj MALÉ DUBOVÉ. V dokumente z roku 1543 sa vyskytuje pod názvom HORNÉ a MALÉ DUBOVÉ.
V roku 1773 bol názov obce HORNE DOMBOWA. V roku 1920 sa volá HORNIE DUBOVÉ. Názov má pôvod v dubových lesoch, ktoré pred vyklčovaní hojne pokrývali okolie osady.
Počas tureckých vpádov v 16. Stor. bolo obyvateľstvo dediny zdecimované a väčšina obyvateľov sa skrývala v lesoch vôkol dediny.
Začiatkom 20. Stor. sa do Horného Dubového prisťahoval aj so svoju rodinou prvý cigán, Boki. V priebehu niekoľkých rokov prišlo do dediny, viac cigánskych rodín 6-7, až sa ich počet rozrástol na 70 ľudí. Cigáni žili v Hornom Dubovom do druhej polovice 60-tych rokov. Vtedy sa 2 rodiny odsťahovali do Trnavy a za nimi sa po krátkom čase odsťahovali všetky cigánske rodiny.
V medzivojnovom období v dedine súperila Hlinkova ľudová strana a Agrárna strana.
Vo štvrtok 5.4.1945 bola dedina po dvoch dňoch trvajúcich bojov pri obci oslobodená Červenou Armádou (ďalej iba ČA). Pri oslobodzovaní H.D. padlo 73 vojakov ČA a okolo 400 ich bolo zranených. Po vojne v dedine existovala Demokratická strana , ktorú zväčša tvorili bývalí členovia Agrárnej strany a podporovali ju tiež bývalí členovia HSĽS a boli tu tiež členovia Komunistickej strany. Vo voľbách v roku 1946 zvíťazil v H.D. Demokratická strana. Po februári 1948 existovala v obci už len jedna strana KSČ.
4. augusta 1957 bolo v Hornom Dubovom založené JRD, čím zaniklo poľnohospodárstvo – súkromné v dedine.
Hornodubovský obchodníci chodili na trhy do Trnavy, Smoleníc a Chtelnice. Najčastejšie tam predávali dobytok a hydinu (ošípané, hovädzí dobytok, kozy, kačice, husi), Kupovali iba veci, ktoré si sami nedorobili (soľ, cukor, atď.)
Pamiatky v obci :
-kostol Sv.Martina