Obec Olejníkov leží na južnom úpätí Čergovského pohoria, vo východnej časti Šarišského podolia v pramennej oblasti potoka Ľutinka, 13 km od mesta Sabinov. Katastrálna výmera obce je 4500 ha. Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 350-400.

Vierovyznanie prevláda gréckokatolícke a rímskokatolícke. V roku 2003 bol posvätený nový gréckokatolícky chrám blahoslaveného biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča.

Obec má veľmi dobré prírodné dispozície pre rozvoj zimnej aj letnej turistiky. V katastri obce sa nachádzajú lyžiarske vleky, ktoré sú v zimných mesiacoch sprístupnené z obce Drienica, na bežecké trate je možný prístup z Olejníkova. Nachádza sa tu prírodná rezervácia Vlčia, v časti Majdan je súkromný rybník s možnosťou lovenia pstruha dúhového.
Obec má cestu tretej triedy, potraviny a pohostinstvo, kanalizácia je v štádiu prípravy.

HISTÓRIA

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1322. Spomína sa ako Olaypathak, Olejnik, Olisznok, Olejnok, v súvislosti s vlastníctvom pozemkov Perényovcov, neskôr Péchyovcov a Tarczanyovcov. Počas súpisu v roku 1828 bolo v obci 46 domov a 359 obyvateľov. Súčasťou obce sú osady Majdan, Ambrušovce a Baranie.

Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, prácou v lesoch, pálením dreveného uhlia, domácim remeslom (výroba šindľov, náradia, korýt, saní). Prvými usadlíkmi boli drevorubači a robotníci, ktorí pracovali v továrňach na výrobu papiera podľa záznamov boli 3. Pre veľký hlad boli fabriky robotníkmi opustené a neskôr zanikli. V roku 1919 bola v Olejníkove firmou Berg und Hűteu z Viedne postavená kolajka na zvoz dreva do Sabinova, po 2. rokoch zanikla.

V 60-tych rokoch boli osady Ambrušovce a Baranie opustené obyvateľmi a zachovali sa ako chatové osady s pôvodnými drevenicami. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

SYMBOLY OBCE

Podkladom pre návrh erbu bola obecná pečať, pochádzajúca z 2. polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1787 sa zachoval v štátnom oblastnom archíve v Prešove. Na pečati s kruhopisom SIGILLU:PO:OLEJNOK 1787 (Pečať obce Olejníkov 1787) je vyobrazených na pôde šesť stebiel rastliny, najskôr konope. Keďže z konope sa v stredoveku získaval olej, ide o hovoriace znamenie.
V červenom poli štítu polokrúhlej zelenej pažiti päť zlatých (žltých) čiernostredých rastlín slnečníc, na zlatých (žltých) stopkách s ovisnutými listami.

Zdroj: www.olejnikov.sk