Jeden profesor skúmal fenomén GEOCAHING a dopátral sa k celkom zaujímavému poznatku. A to že ľudia ( tzv. kešery ) sú iný ako ostatný nielen správaním , ale aj svojou DNA. No teda sa pustil do skúmania a porovnávania DNA Kešerov a ostatných organizmov a bol prekvapený keď zistil , že zloženie Kešerskej DNA je trošku iné a komplikovanejšie. Na stretnutí s kolegami sa im pochválil svojimi poznatkami a mohol sa pýšiť nálezom nového druhu DNA. Po predstavení tohto druhu sa začalo diskutovať o jeho zložení a zaradení. Diskutovalo sa neuveriteľných trinásť dní a nocí , až kým sa nezhodli , že objav je naozaj novým druhom a zaslúži si zaradenie do zoznamu :
jednovláknová DNA (skratka ssDNA z anglického single-stranded DNA) – len jedno vlákno DNA, ktorému chýba komplementárne vlákno. V živých bunkách sa bežne nevyskytuje, no môžu ju ako svoju genetickú informáciu obsahovať niektoré druhy vírusov.
dvojvláknová DNA (skratka dsDNA z anglického double-stranded DNA) – DNA zložená z obidvoch vlákien spojených navzájom vodíkovými mostíkmi. V tejto forme je DNA uložená v živých bunkách a túto formu opúšťa len na krátkych úsekoch a na krátku dobu, napríklad počas replikácie či transkripcie.
komplementárna DNA (skratka cDNA z anglického complementary DNA) – DNA, korá vznikla prepísaním mRNA enzýmom reverzná transkriptáza do DNA.
genómická DNA (skratka gDNA z anglického genomic DNA) – chromozomálna DNA
chloroplastová DNA – (skratka cpDNA z anglického chloroplast DNA) – DNA v chloroplastoch, organelách v bunkách rias a rastlín.
mitochondriálna DNA – (skratka mtDNA z anglického mitochondrial DNA) – DNA v mitochondriách, organelách väčšiny eukaryotických organizmov.
geobláznivá DNA - ( skratka gcDNA z angického geocaching DNA ) - DNA ktorá vzniká u kešerov. Skúmanie prebiehalo na vzorke neznámeho Kešera.
Výsedkom skúmania sa zistilo že z DNA Kešera sa dá zistiť umiestnenie a vznik skrýš daného Kešera. Meno vedca ostáva utajené z dôvodu ohrozenia života FTF Huntermi. PS: Akákoľvek podobnosť na fotkách je náhodná.
