Na pravom brehu Selčianskeho potoka, na pomedzí obcí Selce, Baláže a Priechod v nadmorskej výške 780 m leží rozmermi neveľké, ale významné vrcholové hradisko zvané Hrádok. Je to hrebeňová antiklinála (strechovito alebo sedlovito vyklenutá časť vrásy) utvorená z vápencovej skaly, ktorej steny sú 2 - 7 m vysoké́. Vápencové́ bralo je pokryté tenkou hlinitou pokrývkou. Od juhovýchodu dve malé́ plošiny na vrchole chránil val, ktorý je už v súčasnej dobe iba veľmi nevýrazný́. V súčasnom období je vlastníkom a zároveň užívateľom pamiatky Urbárska spoločnosť Selce.
Fiktivna rekonštrukcia Hrádku (J. Filipko, 2008)
V 30. rokoch tu bol nájdený poklad strieborných rímskych mincí a dve strieborné spony. Jedná sa o denáre viacerých rímskych cisárov, pričom najviac kusov patrí denárom Marca Aurélia, ktorý bol účastníkom jednej z vojnových výprav rímskej armády priamo na území Slovenska. V roku 1999 sa na svahu hrádku našlo ďalších 6 kusov rímskych denárov - mincí cisárov Septima Severa a Trajána z obdobia rokov 117 až 195 n.l. Neskôr sa výskumov na Hrádku zúčastnilo viacero archeológov, ktorí tu našli pozostatky lužickej a púchovskej keramiky, ale tiež stopy po germánskom osídlení. Tiež boli nájdené železné a bronzové predmety púchovskej kultúry z doby laténskej, tiež z obdobia sťahovania národov a stredoveku, ale aj slovanské́ črepy zdobené širšími vodorovnými líniami, ktoré́ boli datované do poveľkomoravského obdobia.
Keltské opevnenie
Kelti žili na hradisku približne od 3. storočia pred našim letopočtom po 2. storočie a boli prvým historicky doloženým národom na území dnešného Slovenska. Bojové keltské kmene si podrobili lužické obyvateľstvo, ktoré čoskoro splynulo s dobyvateľmi. Kelti predstavovali na našom území vrchol barbarských civilizácií. Boli mimoriadne zdatní roľníci a remeselníci, ktorí dokázali raziť zlaté a strieborné mince vysokej kvality (biateky).
Funkcia Hrádku v slovanskom období je nejasná, možno predpokladať že slúžil ako refúgium (útočisko), či ako strážny bod, alebo sídlo šľachtica. Poloha Hrádku v teréne doposiaľ nebola nijako označená neviedol k nemu značený turistický chodník. A preto bolo aj dosť problematické ho nájsť. Napriek tomu bolo v minulosti hradisko vydrancované amatérskymi „archeológmi“, ktorí pomocou detektorov kovov vyhľadávali čokoľvek kovové pod vrstvou zeminy. Miesto Je tiež veľmi husto zarastené krovím a stromami, no jeho návšteva je zaujímavá a možno ju len odporúčať.
Lokalita Selce-Čachovo, východisko trasy k Hrádku
Situácia sa zmenila, keď sa prednedávnom aktivisti z domáceho občianskeho združenia Genius Loci Slovaciae s podporou vedenia obce Selce pustili do zaujímavého projektu vybudovania Náučného chodníka „Keltské chodníčky“. Náučný chodník meria približne 5,6 kilometra, vedie nenáročným terénom a je osadený ôsmimi informačnými panelmi, na ktorých ponúka pohľad nielen na históriu obce Selce neďaleko Banskej Bystrice, ale aj na jej prírodné a geografické zaujímavosti. Nástup na náučný chodník je zo známeho lyžiarskeho strediska Selce-Čachovo a pokračuje až pod archeologickú lokalitu Hrádok. Táto lokalita láka archeológov už desaťročia., no problémom zostáva, že okrem legálnych výkopov tu v minulosti zaznamenali opakovane aj devastáciu kultúrnych vrstiev. Aj preto dnešná trasa náučného chodníka nevedie priamo na Hrádok, ale pod túto zaujímavú archeologickú lokalitu.
Trasa Náučného chodníka „Keltské chodníčky“
Ku keške
Keška je väčšia lock-n-lock krabička ktorá obsahuje pre začiatok logbook s mudlokartou, ceruzku, pero a dvojicu figurok keltského kniežaťa a jeho princezny 😊. Umiestnená je kúsok povyše druhej informačnej tabule náučného chodníka a dá sa ľahko nájsť pomocou jednoznačného hintu.
Zdroje:
http://www.hradiska.sk/2013/11/selce-hradok.html
https://mybystrica.sme.sk/c/20668680/v-selciach-spristupnili-keltske-chodnicky.html