Rod Andrášiovcov sa nezmazateľne vryl do histórie Gemera. Aj v obci Vlachovo majú na pôsobenie tohto rodu pamiatku - Pri vstupe do obce v smere od Rožňavy upúta pozornosť návštevníka jednopodlažný kaštieľ postavený v klasicistickom štýle. Je to niekdajšie rodinné sídlo rodu Andrášiovcov, v ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou narodil známy gróf Július Andráši, ktorý sa zaslúžil o rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) a následne sa stal prvým ministerským predsedom Uhorska (1867- 1871), neskôr do roku 1879 pôsobil ako uhorský minister zahraničných vecí. Žiaľ, nezachovala sa listina s presným miestom jeho narodenia, vie sa len, že bol pokrstený v Košiciach.
Umiestnenie kaštieľa
Kaštieľ sa nachádza na mieste, kde ešte pred jeho vznikom stála kúria. Známe sú zápisy z čias, keď Vlachovo od roku 1728 vlastnili Jozef Andráši a Žigmund Erdődi, od roku 1773 obec patrila už len Karolovi Andrášimu. V tom čase sa tu zemepán s rodinou zdržiaval len občasne. Historická listina vo svojom opise konštatuje, že okrem kúrie, majera a domov pre sluhov tu mal postavenú aj mučiareň, ktorú využíval proti poddaným, čo sa protivili jeho rozkazom.
Spory Andášiovcov s občanmi
Pri majeri stál aj obecný dom, ktorý v roku 1816 obci bez vyplatenia odňal Karol III. Andráši. Práve tento obecný dom sa stal základom veľkej prestavby, z ktorej vznikol kaštieľ. Podzemné pivničné priestory kaštieľa nechal zariadiť ako väznicu, takže doslova býval rovno nad ňou. Praktiky Karola III. Andrášiho boli na to, že už sa písalo 19. storočie, naozaj neštandardné. Okrem obecného domu vzal z obce do svojho vlastníctva aj jatočnú stanicu, krčmu a mlyn. Vlachovčanom nariadil povinnosť, podľa ktorej museli v jeho železiarskych hámroch pracovať bez nároku na mzdu. Trúfol si dokonca siahnuť aj na majetok cirkvi, ktorej odňal pasienky a lúky. Tie dovtedy cirkev prenajímala a z prenájmu platila dedine učiteľa. Spory Vlachovčanov s prísnym grófom viedli k ich žiadosti o spravodlivosť, ktorú adresovali na cisársky dvor do Viedne a budínskemu palatínovi. Cisársky dvor dokonca vydal nariadenie na nápravu bezprávneho stavu, lenže v čase po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nemala Viedeň v takýchto sporoch dostatočnú moc a Andrášiovci cisárske nariadenia ignorovali. Všetko vyriešilo až ukončenie I. svetovej vojny a vznik Československa. Andrášiovci opustili kaštieľ, ale ostal v ich majetku. Dokonca ho v rokoch 1922- 1923 prenajímali českým delostrelcom, ktorí tu slúžili na vojenčine.
Okúpenie kaštieľa a nový začiatok
V roku 1934 došlo k dohode medzi Andrášiovcami a Vlachovom, keď sa občania poskladali a kaštieľ za 100 000 československých korún kúpili do vlastníctva obce.
Časť priestorov sa využívala aj ako malá sála s javiskom, kde sa každoročne konali predstavenia ochotníckeho divadla. Slúžila aj na vzdelávanie mládeže po skončení povinnej školskej dochádzky a na iné spoločenské podujatia. Začiatkom päťdesiatych rokov dostal kaštieľ nové oficiálne pomenovanie kultúrny dom, tak ako všetky ostatné budovy v republike, určené na kultúrno-spoločenské účely.
Obec dala kaštieľ kompletne zrekonštruovať v roku 2004 a v súčasnosti slúži ako kultúrny dom pre spoločenské podujatia, svadby, schôdze, zasadania a konferencie. Je v ňom zriadená spoločenská sála, takisto aj poľovnícky salónik a nachádza sa v ňom aj expozícia zo života obce, ktorá je rozdelená na dve časti. Jedna z nich približuje históriu baníctva a v druhej časti sú poľnohospodárske nástroje, nástroje do domácnosti, kroje a je tam aj miestnosť, ktorá vyjadruje, ako bola kedysi zariadená kuchyňa v starom dome.
Pred historickou budovou sa nachádza park, za kaštieľom je zasa podzemná umelo vysekaná „jaskyňa“, ktorú tu nazývajú Ľadoveň.
Kaštieľ je možné navštíviť po dohode s vedením obce.
Zdroje:
http://www.terraincognita.sk/sk/vlachovo-kastiel-andrasiovcov
http://www.teraz.sk/regiony/vlachovo-obec-mos-zaujimavosti/257208-clanok.html
www.vlachovo.eu
