Ako prvé sídlisko v Nitre bolo po 2. svetovej vojne postavené Predmostie. Nasledovalo sídlisko Párovce, postavené na zrovnanej obci pričlenenej k Nitre. O týchto sídliskách je podrobnejšie napísané v keške Architektúra 20. storočia. My sa pozrieme na tie novšie:
Sídlisko Chrenová
Sídlisko ležiace na ľavom brehu rieky Nitra bolo postavené medzi rokmi 1964 – 1976. Súčasťou sídliska je aj národné výstavisko Agrokomplex, obe nitrianske univerzity a niekoľko nákupných stredísk. Hlavnú os Chrenovej tvorí Trieda Andreja Hlinku (v minulosti Lomonosovova), ďalšie významné osi tvoria ulice Akademická, Výstavná a Dlhá.
Sídlisko Chrenová bolo postavené „na zelenej lúke“, na nezastavanom ľavom brehu rieky, čo dávalo vtedajším územným plánovačom voľné ruky pri tvorbe nového urbanistického celku. Treba však pripomenúť, že vtedajším architektom zväzovala ruky predpísaná typológia stavieb, v prípade Chrenovej išlo o stavby typu T06B.Architekti preto nemohli vymýšľať nové stavby na bývanie, ich úlohou bolo viacmenej „len“ vytvoriť urbanistickú koncepciu obytných súborov.
Tejto náročnej úlohy sa zdarne zhostil architekt Michal Maximilián Scheer, ktorého koncepcia 6-uholníkového usporiadania 4-poschodových panelových domov v kombinácii s 13-poschodovými výškovými panelákmi v tvare Y na Chrenovej I. je obdivovaná dodnes. Hoci ďalšie časti už projektovali iní architekti, snažili sa aj naďalej používať Scheerov koncept. Výsledok však v realite nie je už tak nápaditý, jednoduchý ani funkčný. Architekti Dúbravický, Husár a Búri však mali úlohu sťaženú o požiadavku väčšej hustoty zastavania priestoru, čo vyplývalo z vtedajšieho reprodukčného boomu. V súčasnosti má sídlisko viac ako 19 tisíc obyvateľov.
Stage 1: Na úvodných súradniciach sa nachádzaš na križovatke triedy Andreja Hlinku s Akademickou a Slančíkovej ulicou. Nachádza sa na nej jeden z posledných policajných „prístreškov“, z ktorých niekedy riadili dopravu. Zisti, koľko strán má podstava tohto objektu a zapíš si ho ako číslo - A
Sídlisko Klokočina
Klokočina je s počtom viac ako 25 000 obyvateľov najväčším sídliskom v Nitre. Bolo vybudované na rovnomennom kopci v rokoch 1975 – 86, rovnakými typologickými útvarmi (T06B) ako jeho predchodkyňa Chrenová. Os celého sídliska tvorí Hviezdoslavova trieda, najvýraznejšia dopravná tepna na sídlisku. Obytné budovy sú väčšinou 4-6 podlažné, kombinované 12-poschodovými výškovými panelákmi. Súčasťou sídliska je niekoľko základných škôl, gymnázium, niekoľko obchodných centier a nedávno vybudovaný kostol.
Urbanistickú súťaž vyhrala dvojica architektov Husár – Búri. Ich koncepcia zďaleka nedosahovala Scheerovu úroveň Chrenovej I., napriek tomu bola vtedajšou komisiou považovaná za „veľké víťazstvo socialistickej výstavby“. Zaujímavosťou je, že architekt Scheer sa, hoci s nevôľou, ale na naliehanie svojho nadriadeného tiež zapojil do súťaže o Klokočinu. Mal v úmysle zopakovať svoj osvedčený 6- uholníkový koncept Chrenovej I., obohatený o podzemné parkoviská a kultúrno-spoločenské centrum.Na prekvapenie všetkých však vyhrala spomínaná dvojica Husár – Búri. Najvýraznejšou typickou črtou sídliska sa stali Hviezdoslavova trieda a 3 výškové paneláky umiestnené vedľa seba na Klokočine I. Výhodou sídliska je, že je postavené na kopci a je z neho nádherný výhľad na celé mesto.
Na Klokočine dlhý čas absentovala občianska vybavenosť v podobe obchodných centier (s výnimkou Sandokana) či spoločenského centra (malo stáť na mieste, kde sa konajú cirkusy a kolotoče). Po revolúcii v roku 1989 bola štátna výstavba zastavená a obyvatelia sídliska tak boli (na rozdiel od Chrenovčanov) nútení za kultúrou, veľkými nákupmi či bohoslužbami ísť do mesta. V 90. rokoch bolo pre sídlisko charakteristické vysokou kriminalitou, drogami a majetkovou trestnou činnosťou. Situácia sa zlepšila na prelome storočí príchodom obchodných reťazcov, vybudovaním štruktúr mestskej polície na sídlisku. V roku 2008 bol na sídlisku postavený kostol, zasvätený sv. Gorazdovi, cirkevné CVČ a park pre deti. V roku 2011 sa mestské zastupiteľstvo vyjadrilo proti ďalšiemu zahusťovaniu sídliska v podobe bytovej výstavby, čím sa zmarili plány niektorých developerov využiť zelené plochy pozdĺž Hviezdoslavovej triedy na investičnú bytovú výstavbu. Tá však teraz prebieha na už aj tak prehustenej Nedbalovej ulici.
Stage 2: Koľko svetelných križovatiek sa nachádza na Hviezdoslavovej triede? – B
Sídlisko Diely
Toto sídlisko sa častokrát mylne označuje ako súčasť Klokočiny. Väčšina obyvateľov tohto sídliska vám aj tak povie, že bývajú na Klokočine. Je to preto, lebo vizuálne tieto sídliska splývajú do jedného celku. Hranicu medzi Klokočinou a Dielmi tvorí Partizánska ulica. Diely majú okolo 10 000 obyvateľov a sú posledným socialistickým „výkrikom“ v oblasti bytovej výstavby v Nitre. Výstavba sídliska začala v roku 1986 a pokračuje dodnes. Podľa pôvodných plánov arch. Borguľu mali byť Diely svojou veľkosťou porovnateľné s Klokočinou. Siahať mali až po Kynek, resp. po Pražskú ulicu v Mlynárciach. Osou sídliska mala byť dnešná Kmeťova ulica vedúca do Mlynáriec. Borguľa používal obytné budovy novej typológie P1.14, typické napr. výťahom na medziposchodí, ktorý privádza starších ľudí či mamičky s kočíkmi častokrát do zúfalstva. (pôvodný 3D model sídliska je možné vidieť na chodbe Mestského úradu) Našťastie pôvodné plány prekazila revolúcia a tak z pôvodných plánov sa zrealizovala menej než polovica. Výstavba nájomných bytov pokračuje už v réžii mesta Nitra na Rýnskej, resp. Tokajskej ulici s citlivejšími zásahmi do prostredia.
Stage 3: Najnovšie paneláky sa nachádzajú na Rýnskej ulici. Sú to tie sivé 4-poschodové budovy so štvorcovým pôdorysom, prezývané aj „Ceruzky“. Koľko ich je? – C
Čermáň
Táto mestská časť sa tiež nevyhla socialistickej výstavbe, najmä na Hlbokej a Potravinárskej ulici. Po revolúcii však iniciatívu výstavby bytov prebrali súkromní investori – developeri. Medzi prvé developerské projekty patrí obytný súbor Martinák, ktorého výstavba začala ešte v 90. rokoch minulého storočia. Ide o zástavbu na pomerne veľkorysom priestore s vkusnými, maximálne 4-podlažnými bytovými domčekmi. Svojim vzhľadom nadväzujú na okolitú zástavbu rodinných domkov a nepôsobia rušivo. Okrem už tradičných nedostatkov v parkovaní a kvalite stavebných prác ide o pomerne atraktívne bývanie.
Najnovším developerským počinom na Čermáni je projekt Dúhové bývanie. Išlo o nové byty stredného štandardu, ktorých najväčšou výhodou bola cenová dostupnosť. Sedem štvorpodlažných stavieb rôznych farieb sa svojou atraktívnosťou dostali rýchlo do povedomia Nitranov a rýchlo sa vypredali. Problém nastal, keď sa zistilo, že developer akosi „pozabudol“ pribaliť k bytu aj parkovacie miesto, za ktoré si majitelia potom museli priplatiť.
Stage 4: Zisti adresné (to červené) čislo zeleného paneláku. – D
Nová Nitra
V širšom centre mesta v areáli bývalého pivovaru vyrastá súbor obytných budov pod názvom Nová Nitra. Podľa projektu by malo ísť o novú lukratívnu časť Nitry, ktorá počíta okrem bývania aj s hotelom, výškovou budovou, nákupným centrom a inými službami pre občanov.
Stage 5: Choď ku vchodu č. 5 a zisti počet poštových schránok v strednom stĺpci. – E
Párovské Lúky
V ďalekej budúcnosti je v pláne zastavať aj oblasť ohraničenú riekou a rýchlostnou cestou R1A, nazývanou aj Párovské Lúky. Toto sídlisko by sa v budúcnosti mohlo stať medzičlánkom medzi priemyselným parkom Sever a centrom mesta, najmä mestským parkom a hradom. V projekte sa počíta s kompletnou občianskou vybavenosťou – byty, školy, obchody, služby, kancelárie aj kultúra. Či sa bude niekedy tento projekt realizovať, ukáže až ďaleká budúcnosť. Zatiaľ sa tu nájdete iba finál tejto kešky :)
Final:
N 48° (D-(A-B)).(D*E-6) E 018° (A-B).(A*C*D-D)
PS: Keška sa nachádza na budúcom sídlisku (mimo zastavaného územia), preto bude potrebná asi lepšia obuv a cca 5 minút chôdze od parkingu.
