Psie známky mali od začiatku svojej existencie plniť evidenčnú funkciu. Bol na nich vyrazený názov župy a názov okresu, prípadne mesta.
Rok a evidenčné číslo psa, sa razili dodatočne. Známka dokladovala, že bol za psa zaplatený ročný poplatok.
Prvé známky mali rôzny tvar a kvalitu výtvarného spracovania. Najčastejšie používaným materiálom na konci 19. storočia bola mosadz.
Zaujímavá je rôznosť tvarov - od kosoštvorcov a kruhov až po tvary veľmi zaujímavé až extravagantné.
Postupom času sa menil nielen tvar a materiál, ale aj jazyk popisu. Aj vyobrazenie psa býva rôzne: pes ležiaci, sediaci alebo pes lovecký. Niekedy býva na známkách vyobrazená len psia hlava.
Údajne najstaršia psia známka na svete pochádza z Nemecka, z mesta Rostock, z roku 1759!
Známa je aj známka mesta Amsterdam z roku 1797.
V rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie "priekopníkmi" vo vyberaní daní za vlastnenie psov boli mestá na Morave. Mestám Kroměříž a Olomouc bolo udelené povolenie vyberať daň za vlasnenie psa začiatkom roku 1869. Začiatkom nasledujúceho roku udelil císár František Jozef I. povolenie mestám: Příbor, Moravská Třebová, Svitavy, koncom roka 1870 Znojmu a Brnu. Koncom roku 1871 potom Jihlavě a Novému Jičínu.
Na Slovensku sa daň za vlastnícto psa a teda aj psie známky začali postupne používať cca od roku 1880. Nie všade a vždy sa to stretlo s pochopením. Svedčí o tom aj zápisnica obecného úradu Mníchova Lehota č.6/1926 zo dňa 16.11.1926:
V zmysle nariadenia župného úradu č.19765/1926 a Okresného úradu v Trenčíne č.19920/1926, obecná rada zamietla platenie obecnej dávky od troch kategórií psov s nasledovným vysvetlením:
Obecná rada predložený návrh na zavedenie dávky od psov poctive rozebrala. Ten z dôvodu, že v obci počas viacročnej pravidelnej konzumácie zväčša všetci psy už boli vyhubení neschválila. V dedine len veľmi málo ľudí psov už drží aj to v strachu, že aj týchto im daktorí nenajedení pojedia, a tak ich celkom nebude mať kto vartovať a kmínov lapať. Vrchnosti oznamujeme, že u nás len domáci psy bývali, poľovných sme nemali a luxusní - to nevieme ani aká sorta má byť, či hnedá, čierna alebo flakatá, takých nepoznáme, alebo k nám ešte nepribehli - ak by pribehli nikto nehlásil, že by ich videl. Preto dávka sa zamieta, lebo z tejto dávky by obec žádny úžitek nemala, bo už len jeden veľký a porádne silný pes sa drží, aj ten už vo vreci lapený bol odnesený kožkárovi, ale sme ho zachránili, ale potom čo čert nechcel, ušiel a spustil sa se šetkým s čím mohol. Tak sme ho zrichtovali a až potem sme v prípise z úradu zistili, že bol pani notárky v Trenčíne ujdený. Čo už ale včil sme mali robiť? ...
Poznámka k zápisnici:
Psy sa v roku 1926 delili na 3 kategórie - domáce, poľovné a mäsiarske, luxusné (každý kto držal viac ako 2 psov, tretí už bol považovaný za luxusného). Daň za domáceho psa bola v tom čase 20 korún, za poľovného a mäsiarskeho psa 30 korún a za luxusného psa 100 korún.
Ku keške:
Ide o jednoduchú multicache. Na úvodnách súradniciach nájdete pomníček a menom ?? a letopočtami ????-????.
Zistené údaje stačí dosadiť do vzorca:
N49°0A.BCD' E018°2E.FGH'
-kde A = počet písmen v mene na pomníku
B = posledné číslo roku skonu
C = B
D = posledné číslo roku narodenia
E = počet psích známok na fotke
F = tretie číslo roku narodenia
G = A
H = prvé číslo roku skonu
PS:
V súčastnosti sa už psie známky vytrácajú a sú nahrádzané čipovaním. Ak by ste doma našli nejakú zbytočnú psiu známku alebo cestou zrazili nejakého hafana, pokoj jeho psej duši, pokojne vložte jeho známku do kešky :)