Pôvodne románsky kostolík s predstavanou západnou vežou, severnou gotickou loďou, polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1390. V nej Leonard de Pensauro, vikár ostrihomského arcibiskupa, uvádza medzi farármi Bratislavského prepošstva aj farára de Gremaw. Kostol je však starší. Na jeho románsky pôvod upozorňujú dva románske oblúky nad vchodom do kostola, ktoré dnes vedú už len na povalu.
Počas reformácie v roku 1611 sa stal kostol evanjelickým, ale v roku 1617 bol vrátený katolíkom. Evanjelici ho dostali späť počas Rákociho povstania v roku 1645. Vtedy ku kostolu pristavili bočnú loď so samostatnou sedlovou strechou, čo bola rarita. Z neznámych dôvodov ponechali deliaci múr medzi hlavnou a bočnou loďou. Preto má kostol dva vchody. Túto stenu prebúrali až neskôr na dvoch miestach, čím vznikol pilier. V roku 1648 evanjelici postavili kostolnú vežu a umiestnili do nej zvony. V roku 1673 im bol kostol znovu odobraný a dostali ho už len na krátky čas v roku 1706. V čase držby kostola evanjelikmi bolo katolíkom povolené postaviť si vlastný kostol. Bolo na to vyčlenené miesto za majerom Grünfeld na štrkovisku (bývalý konský cintorín za panskou záhradou). K tomu však nedošlo, nakoľko im bol vrátený pôvodný kostol.
Kostol v roku 1956 vymaľoval pezinský maliar Augustín Barta. Počas pôsobenia farára vdp. Michala Horvátha bol v roku 1965 kostol obnovený. V poslednú októbrovú nedeľu na sviatok Krista Kráľa ho posvätil trnavský apoštolský administrátor a titulárny biskup apijský Mons. Ambróz Lazík.
V interiéri kostola sa nachádzajú tri neogotické oltáre – hlavný oltár sv. Žigmunda z roku 1910 od Jozefa Seilnacha z Hlohovca a bočné oltáre Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej. V kostole sa tiež nachádza svätenička z 18. storočia a krstiteľnica zo začiatku 17. storočia. Kostol je ohradený pôvodným múrom. Súčasťou kostola je aj veža, ktorá bola za II. svetovej vojny zostrelená, preto má dnes iný vzhľad. Nachádzajú sa v nej tri zvony: veľký zvon z roku 1923 od R. Manouška z Brna, malý zvon z roku 1873 od Jána Augustína Christellyho a umieračik z roku 1676, ktorý je najstarším zvonom v Pezinku.
Kostolík nesie na našom území zriedkavého patróna - sv. Žigmunda, patróna českého národa. V súčasnosti je to jediny kostol s takýmto patrocíniom na Slovensku.
Ku keške len toľko, že správny kešer nosí vlastné pero. Bring your own pen