Ján Palárik (* 27. apríl 1822, Raková – † 7. december 1870,Majcichov) bol slovenský katolícky kňaz, spisovateľ, dramatik, publicista a organizačný pracovník. Spolu s Jánom Chalupkom a Jonášom Záborským patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej drámy 19. storočia.
Pochádzal z učiteľskej rodiny a tak počiatočné klasické i hudobné vzdelanie (otec bol miestnym organistom) dostal od rodičov. Študoval na gymnáziu v Žiline, Kecskeméte, teológiu študoval v Ostrihome, Bratislave a Trnave.
Po vysviacke v Ostrihome 15. januára 1847 pôsobil ako kaplán v Starom Tekove, vo Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) (1850 - 1851), v Banskej Štiavnici a v rokoch 1851 – 1862 na nemeckej fare v Budapešti. Pôsobenie v hlavnom meste Uhorska bolo vlastne trestom za jeho „boj proti cirkevnej hierarchii“, ktorým vyjadroval túžbu za vytvorenie samostatnej národnej cirkevnej provincie so slovenským arcibiskupstvom v Nitre alebo v Trnave.
Budapeštianske „väzenie“ mladému Palárikovi umožnilo väčšiu rozhľadenosť v politických i kultúrnych otázkach no zároveň znamenalo odlúčenie od domoviny, po ktorej tak veľmi túžil. Svoje úsilie preto sústredil na návrat domov. Prvým pokusom malo byť obsadenie uvoľnenej fary v Komjaticiach.
Vyšiel až druhý pokus o návrat na Slovensko. Na príhovor grófky Heleny Esterházyovej, rodenej Bezobrazovovej, sa 23. novembra 1862 dostal ako administrátor do Majcichova neďaleko Trnavy (o pol roka, 19. mája 1863, sa stal majcichovským farárom). Toto pôsobisko bolo jeho posledným. Jedným z dôvodov, prečo grófka, príslušníčka rodu, ktorému až do roku 1817 Majcichov patril intervenovala v cirkevných kruhoch, boli Palárikove intelektuálne a jazykové schopnosti.
Majcichovské pôsobenie znamenalo okrem duchovných povinností (vysluhovanie sviatostí nielen v Majcichove ale aj vo filiálnych obciach Abrahám a Hoste) aj napr. prácu na farskom gazdovstve, ktoré zabezpečovalo obživu kňaza. Zároveň tu začal organizovať verejný a kultúrny život.
Okrem kňazstva významnou bola Palárikova činnosť literárna, publicistická, organizačná a vzdelávacia. Do povedomia sa dostal predovšetkým ako významný autor divadelných hier. Stal sa jedným zo zakladateľov modernej slovenskej drámy a priekopníkom divadla a divadelníctva na Slovensku.
Svoje prvé významné dielo napísal počas pobytu v Budapešti. Bola ním divadelná hra Inkognito (1858). Hru napísal ešte rok predtým pod názvom Slovenský kosec. V uvedenom roku bola vydaná v almanachu Concordia no už pod súčasným názvom. Tu po prvý raz použil svoj pseudonym Beskydov, ktorý si zvolil podľa názvu pohoria Beskydy, čím poukázal na lásku k rodným Kysuciam (Beskydy zasahujú do oblasti Kysúc). V máji 1859 mala hra premiéru vo vtedajšej Nemeckej Ľupči.
O dva roky nato napísal hru Drotár, ktorá mala svoju premiéru ochotníckym súborom v rodnej Rakovej 11. apríla 1860.
Posledným dielom, napísaným v Budapešti, bola veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862). Premiéra tejto hry bola v septembri toho istého roka v Trnave.
Literárne neupadol ani po príchode do Majcichova. Tu v roku 1864 dopísal svoju poslednú divadelnú hru, päťdejstvovú veršovanú historickú drámu inšpirovanú ruskými dejinami, Dimitrij Samozvanec. Rozsahom najobsiahlejšia hra však nedosiahla kvalitu predchádzajúcich diel. Jej premiéry sa autor nedožil - po vyše sto rokoch od Palárikovej smrti ju až v roku 1988 uviedlo Slovenské národné divadlo v Bratislave.
Popri týchto dielach nemožno obísť ani jeho menšie práce náboženského a vzdelávacieho charakteru, ktoré vznikli na fare v Majcichove. Išlo predovšetkým o rôzne učebnice, napr. Katechizmus pre začiatočníkov, Prvá čítanka a mluvnica, Druhá čítanka a mluvnica, Šlabikár slovenský, Tretia mluvnica slovenská či Náuka skladania listov písomností jednacích. Svojimi literárnymi článkami a polemikami prispieval tiež do viacerých novín a časopisov.
Ján Palárik 7. decembra 1870 v ranných hodinách na následky podlomeného zdravia na majcichovskej fare umrel. Jeho telo s veľkou pompou uložili na miestnom cintoríne a hrob označili jednoduchým železným krížom. Dnes však jeho telesné ostatky odpočívajú na tom istom cintoríne no na inom mieste. Po polstoročí od úmrtia boli v októbri 1928 exhumované a uloženého do nového, dôstojnejšieho hrobu. 18. novembra 1928 nad hrobom odhalili jednoduchý žulový pomník, ktorý svojmu dobrodincovi dal postaviť kanonik nitrianskej kapituly Juraj Gajdošík.
Na počesť Jána Palárika sa od roku 1968 koná v Rakovej a v Čadci národná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby - Paláriková Raková. V roku 2017bol jej jubilejný 50-ty ročník.
Informácie boli čerpané z wikipedia
No ale poďme k samotnej keške. je to jednoduchá multinka.
Stage 1 je miesto, kde stál pôvodný rodný dom Jána Palárika. Dnes tu už stojí iný dom a na jeho priečelí nájdete Palárikovu bustu s tabuľou. Vašou úlohou je všimnúť si popisné číslo domu, na ktorom sa busta a tabuľa nachádzajú. Prvé dve číslice si dosaďte za A. Z tabuľky (príp. z listingu) zistite, koľko rokov mal Palárik keď zomrel a dosaďte za B. Súčet číslic pod menom spisovateľa = D. Tabuľa s bustou sú na súkromnom pozemku, ale potrebné informácie odčítate aj poza plota (prípadne pomôže google). Palárikova pamätná izba je umiestnená v budove kultúrneho domu v Rakovej.
Stage 2 - sem sa môžte od miesta, kde stál Palárikov dom presunúť peši alebo tí pohodlnejší autom. Na budove základnej školy je veľký nápis. Spočítajte počet písmen a dosaďte za C.
Final:
N 49° A. B+470
E 18° C+10. D+964