Územie Sucian patrí medzi lokality v minulosti kontinuálne osídlené slovanskými kmenmi.

Mladšia doba bronzová (1 250/1200 – 1 000 pred Kr.)
V Sucanoch na pravom brehu Váhu, na Hradiskách, vybudoval lud lužickej kultúry v mladšej dobe bronzovej zemnými valmi a palisádami dômyselne opevnené sídlisko a dalšie dve na lavom brehu Váhu pod Skalou. Okolie sucianskej skaly zostalo od toho casu nepretržitým domovom ludi v Turci po viac než 15 storocí.

Laténska doba (450 pred Kr. - prelom letopoctu)
V laténskej dobe (mladšej železnej dobe) bolo otvorené sídlisko pri severnom úpatí sucianskej Skaly. Pocetna púchovská keramika v chatách - polozemniciach s kolovou konštrukciou, viacnásobne sídelne vrstvy z doby laténskej a rímskej, 2 spony, minca velkobystereckého typu a mince rímskych cisárov Trajana, Hadriana, nájdene na Skale, v okolí Skaly a v katastri Sucian, svedcia o tom, že tu existoval druhý najväcší sídelný konglomerát v Turci v laténskej a rímskej dobe.

Velká Morava (9. - 10. storocie)
Prastaré slovenské osídlenie existovalo na obidvoch turcianskych brehoch Váhu. Jeho centrami boli opevnené hradiská na sucianskej Skale a v Klacanoch. Nevieme, v akom vztahu bolo v 9. - 10. storocí hradisko na Skale k Vyšehradu, môžeme len predpokladat, že v tom case na nom sedel nejaký vladyka priamo podriadený vyšehradskému velmožovi, neskôr županovi Mojmírovcov, ktorým patrili, resp. im boli podriadené majetky na hornom Ponitrí a celý Turiec. Nasvedcuje tomu názov Sucian s pendantom na hornom Ponitrí. Sucany ako sídlisko kontinuitne existovali od 9. storocia a dokázatelne patrili k lokalitám Pribinovho kniežatstva i kniežatstva Mojmírovcov v Turci. Po zániku velmožského - hradského správneho centra na Vyšehrade sa opevnené hradisko na sucianskej Skale stalo pravdepodobne najvýznamnejším centrom dedín dolného Turca až do jeho pripojenia k arpádovskemu Uhorsku.

2. polovica 13. storocia
Suciansky hrad v majetkoprávnom zmysle prevzal bývalú funkciu hradiska na sucianskej Skale a jeho majetky. Prvá písomná zmienka o obci Sucany je z roku 1258.

Skala a lezenie
Je to oblasť skôr lokálneho významu známa hlavne martinským lezcom. Nachádza sa tu 19 ciest prevažne v klasifikácii 6-7. Lezie sa na mierne drolivom vápenci. Cesty su osadené fixnými isteniami (borháky, kruhy). Oblasť sa dá rozdeliť na dva sektory, predná a zadná stena. Medzi týmito sektormi sa ešte nachádza jaskyňa v ktorej sa dajú nájsť cesty nebo-peklo 5+ a hop alebo trop 5+.

Sučianska skala – Predná stena:

Sučianska skala – Zadná stena:

Zdroj: Benko, J., 1996: Stary Turiec. Osveta, Martin, wikipedia [link]. Dakujem Xandrejovi za úryvky z jeho povodnej kesky venovanej tomuto miestu.

Cache

Suradnice skryse vas dovedu do lokality Skala v Sucanoch. Tu vystupte hore na Skalu (cesta je okolo skaly po polnej ceste), odkial sa vam otvori vyhlad na severnu cast Turcianskej kotliny a Malu Fatru.
Keska je ukrytá na borovici, ktora rastie hore na plosine. Pri odlove doporučujem použiť staršie lano, staršie oblečenie a rukavice. Kto borovice nemá rád... no nemusíte mať každú kešku v okolí :) Vezmite si vlastne pero! Davajte si pozor, odlov je na vlastne nebezpecenstvo!