Vitajte pri tejto minisérií v lesíku, ktorý sa volá Háj pod hrabinou. Čaká nás celkom päť letterboxiek venovaných Ezopovým bájkam. (Pozor, v každej keške sa nachádza pečiatka a neslúži na výmenu! Je to súčasť letterboxu.)
Tento lesík je príjemný na prechádzky či už s rodinou, túlanie sa so psíkmi, alebo oddychový geocaching. Keďže sa jedná o vzácnejší typ kešiek, užívajte si okolie očami dobrodruha a nesnažte sa všade ísť za šípkou. Niekedy je umenie nájsť aj tú správnu cestu.
O Ezopových bájkach sme už všetci isto počuli, ale myšlienky, ktoré obsahujú je dobré si pripomínať. Vybral som pár, ktoré sa mi páčia, ale kľudne môžete do logu spomenúť aj svoju obľúbenú. Riešenie kešiek je taktiež oddychové: z obrázka v listingu zistite súradnice z ktorých sa vydáte podľa popisu až ku keške.
BÁJKA O MEDVEĎOVI A VČELÁCH
Prechádzal sa medveď lesom a narazil raz znenazdajky na úľ. Hladný bol už veru poriadne. Bolo akurát nad ránom a tak včeličky unavené z predchádzajúceho dňa ešte spali. Medveď natiahol dnu labu a na prste si vybral štipku medu.
Zrazu sa ale jedna včelička vracala ešte z nočného poblúdenia do úľu. Zbadala medveďa a neváhala, hneď ho pichla do nosa.
Medveď sa napaprčil, čo ma bude nejaká včela pichať!? Strčil labu dnu a začal tam šmátrať a šmátrať. Veď on jej ukáže, čo môže obstáť včela proti medveďovi? Svojím randálom však pobudil všetky včeličky na okolo a veru veľká chlpatá laba sa im v úli nepáčila.
A tak medveďa do nosa zrazu pichlo vyše sto včiel a od samej bolesti musel medveď ujsť naspäť do lesa. Po ceste ujúkal, zavíjal a k tomu všetkému bol stále aj hladný. Veď keby nechcel oplatiť jedno štípnutie, mohol sa tak dobre najesť!
Lepšie je teda radšej zniesť facku ako oplatiť facku, naučil sa.
Nuž a kde nás čaká keška? Berme to teraz tak, že medveď sa naje zo štvrtiny pohára medu, čo pre neho predstavuje jeden obed. Celý pohár medu sú tak štyri porcie pre veľkého hladoša. Dostavte sa na súradnice z obrázku.
Práve stojíme pri červeno-bielej tyčke, čo trčí zo zeme. Medveďa to zaujalo. Ako tak pozerá, tak zo zeme trčí takýchto tyčiek viac, stoja dokonca v priamej línii. Vybral sa ich smerom, obišiel žriedlo až skončil pri poslednej tyčke. Pri tejto poslednej tyčke vyteká sezónne voda, je tu tiež také malé napájadlo, ako na to pozerá. Ale uvidel veliký strom, zachytil vôňu medu. Šiel po tejto vôni pozdĺž poľa a hranici lesa, od poslednej tyčky bol vzdialený presne 170 metrov smerom na východ. Tam našiel veliký, košatý strom a práve na ňom hore bolo to hniezdo.
Pamätajte prosím, že pečiatka neslúži na výmenu, je to súčasť kešky typu letterbox. Prajem veselé hľadanie.