Vitajte pri tejto minisérií v lesíku, ktorý sa volá Háj pod hrabinou. Čaká nás celkom päť letterboxiek venovaných Ezopovým bájkam. (Pozor, v každej keške sa nachádza pečiatka a neslúži na výmenu! Je to súčasť letterboxu.)
Tento lesík je príjemný na prechádzky či už s rodinou, túlanie sa so psíkmi, alebo oddychový geocaching. Keďže sa jedná o vzácnejší typ kešiek, užívajte si okolie očami dobrodruha a nesnažte sa všade ísť za šípkou. Niekedy je umenie nájsť aj tú správnu cestu.
O Ezopových bájkach sme už všetci isto počuli, ale myšlienky, ktoré obsahujú je dobré si pripomínať. Vybral som pár, ktoré sa mi páčia, ale kľudne môžete do logu spomenúť aj svoju obľúbenú. Riešenie kešiek je taktiež oddychové: z obrázka v listingu zistite súradnice z ktorých sa vydáte podľa popisu až ku keške.
BÁJKA O NENÁSYTNEJ LÍŠKE
Pastieri si každé ráno skryli jedlo do dutiny v strome. Potom sa pustili za ovcami na pašu. Všimla si ich líška. Niekoľko dní ich z úkrytu pozorovala, kým nezískala istotu, že si po jedlo prídu o niekoľko hodín. Raz ráno líška zasa sledovala pastierov, ako si odkladajú jedlo a potom odchádzajú. Vyčkala, kým sa stratia z dohľadu a rozbehla sa k dutému stromu. Otvor v kmeni bol síce úzky, ale keď stiahla brucho, pretisla sa dnu. Ihneď sa pustila do jedenia. Jedla a jedla, kým vládala. Potom sa chcela pretisnúť cez otvor von, ale na svoje zdesenie zistila, že to veru nepôjde. Tak sa nažrala, že sa jej brucho vydulo ako balón. Nech sa namáhala, ako chcela, vtiahnuť brucho nevládala. Bola v pasci. Začala tak zavýjať, až ju začula jej kamarátka a pribehla k stromu.
"Pomôž mi," nariekala líška, "tak som sa najedla, že sa nemôžem pretisnúť von!"
Kamarátka je poradila takto: "Môžeš urobiť len jedno a to počkať kým ti spľasne brucho, a potom vyjsť von."
Teda, všetkého veľa škodí.
Nuž a kde nás čaká keška? Dostavte na súradnice vypočítané podľa hodnôt jedla, ktoré líška sporiadala v priebehu okamihu.
Na týchto súradniciach líška utekala od ľudského obydlia a ich plotu. Utekala smerom do lesa, po ľavej strane stále lemovala ľudské ploty obydlí. Cesta sa tiahla dohora, lesíkom utekala, po ľavej strane míňala kopu kameňov. Líška utekala ďalej, onedlho mala po pravej strana prístrešok pre zvieratká, ona však stále utekala po cestičke ďalej. O chvíľu prišla ku miestu, kde bol po ľavej strane krmelec a cesta sa prudko zatáčala doľava. Tu sa líška zastavila, videla tu útlu, mierne zarastenú odbočku, cesta akoby nepriamo pokračovala rovno. Líška opustila cestu po ktorej doteraz išla a vykročila touto odbočkou. Celkovo prešla 25 mužských krokov, než priamo skočila do malej nory, ktorá bola v malom pníku obrastenom machom pri zemi.
Pamätajte prosím, že pečiatka neslúži na výmenu, je to súčasť kešky typu letterbox. Prajem veselé hľadanie.