Vitajte pri tejto minisérií v lesíku, ktorý sa volá Háj pod hrabinou. Čaká nás celkom päť letterboxiek venovaných Ezopovým bájkam. (Pozor, v každej keške sa nachádza pečiatka a neslúži na výmenu! Je to súčasť letterboxu.)
Tento lesík je príjemný na prechádzky či už s rodinou, túlanie sa so psíkmi, alebo oddychový geocaching. Keďže sa jedná o vzácnejší typ kešiek, užívajte si okolie očami dobrodruha a nesnažte sa všade ísť za šípkou. Niekedy je umenie nájsť aj tú správnu cestu.
O Ezopových bájkach sme už všetci isto počuli, ale myšlienky, ktoré obsahujú je dobré si pripomínať. Vybral som pár, ktoré sa mi páčia, ale kľudne môžete do logu spomenúť aj svoju obľúbenú. Riešenie kešiek je taktiež oddychové: z obrázka v listingu zistite súradnice z ktorých sa vydáte podľa popisu až ku keške.
BÁJKA O HAVRANOVI A LÍŠKE
Havran raz ukoristil veľký kus syra a spokojne s ním sedel na konári stromu. Išla tadiaľ líška, a len čo zazrela v havraňom zobáku lákavú pochúťku, hneď sa jej začali zbiehať slinky. Razom začala hútať, ako by mohla kus syra získať.
"Čo to vidím? Nie si ty náhodou havran?" s predstieraným údivom oslovila vtáka. "Povedali mi, že havran má špinavé čierne perie, ale ty si taký nádherný, že sa ponášaš skôr na najčernejší drahokam."
Havran so záujmom sledoval líšku, bolo na ňom vidieť, že sa mu chvála páči. Líška pokračovala: "Taký nevídaný vták musí mať aj prekrásny hlas. Aká škoda, že som ho ešte nikdy nepočula! A pritom ako rada by som každému povedala, že havran je kráľom vtákov." Havranovi nebolo viac treba. Hneď sa pustil do spevu svojim zvláštnym, škrekľavým hlasom.
Len čo však otvoril zobák, kus syra mu z neho vypadol, priamo do láb líšky pod stromom. Tá sa schuti zasmiala, ako vďaka prefíkanosti získala takúto lahodnú korisť.
Prefíkanci dobre vedia, že lichôtkami dosiahnu všetko, najmä u tých, ktorí sršia samoľúbosťou.
Nuž a kde nás čaká keška? Dostavte na súradnice vypočítané z obrázku. Na týchto súradniciach sa pri strome stala opísaná udalosť z bájky.
Od týchto súradníc havran letel pozdĺž cesty, ktorá viedla ku diaľnici. Podletel most a stále pokračoval ďalej. Po chvíli sa spevnená cesta skončila, ale havranovi to nevadilo, veď on predsa letí. Dostal sa až na poľnú križovatku ciest, kde sa chvíľu poobzeral a poplachtil, ale nakoniec sa vydal smerom podzdĺž lesa, na západ. Ani nevedel ako a ocitol sa na najzápadnejšom cípe tohto lesíka. Rastie tu rohový hraničný strom a asi meter nad zemou má v ňom havran svoju skrýšu.
Pamätajte prosím, že pečiatka neslúži na výmenu, je to súčasť kešky typu letterbox. Prajem veselé hľadanie.