Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) je zložený z uhličitanu vápenatého (CaCO3). Vápence v prevažnej miere tvorí kalcit, menej aragonit.
KALCIT
Vápence sa rozdeľujú podľa miesta vzniku na:
- plytkomorské vápence;
- hlbokomorské vápence;
- bazénové alebo pelagické vápence;
- turbiditné vápence;
- vápence asociované s evaporitmi;
- sladkovodné vápence;
- eolické vápence.
Na Slovensku sa vápence vyskytujú vo viacerých pohoriach, kde často tvoria celé masívy. Sú prevažne druhohorného veku (triasové, jurské a kriedové).
Travertín je druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Mineralogicky je zložený z aragonitu, ktorý však býva prekryštalizovaný.
Odrodou travertínu je aj penovec. Patrí medzi sladkovodné vápence. Na rozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych prameňov, penovec vzniká v povrchových vodných tokoch.
Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý. Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako kalkrusta (vápnitá kôra).
Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa vápenec, najmä ak je v nej prítomný oxid uhličitý:
CaCO3 + CO2 + H2O → Ca(HCO3)2
Uhličitan vápenatý, ktorý je prakticky nerozpustný vo vode, sa takto mení na rozpustný hydrogenuhličitan vápenatý. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie oxidu uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Reakcia teda prebieha opačným smerom a môžu vznikať kvaple:
Ca(HCO3)2 → CaCO3 + CO2 + H2O
Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.
Prírodná pamiatka Dračia studňa
Nachádza sa v Bolešovskej doline pod hrebeňom Kráľov vrch-Biely vrch. Geologickým podkladom je bielokarpatský flyš, na ktorom prameň a bočná zdrojnica Bolešovského potoka uložili v priebehu tisícročí mohutné vrstvy vápnitého penovca. Tento miestami prechádza až do travertínu. Ide o najmohutnejší penovcový útvar Bielych Karpát.
Uloženiny penovca sú kombinované so zosuvmi, čím vzniká dojem “schodov” .
Územie je zaradené do 5., t.j. najvyššieho stupňa ochrany. Na odlov kešky a zistenie potrebných informácii nie je potrebné opúšťať vyznačené turistické chodníky a už vôbec nie prírodný útvar poškodzovať !!
Od parkoviska vedie lesná cesta, ktorá vás po niekoľko sto metroch privedie na začiatok lesníckeho náučného chodníka: Bolešov – Krivoklát. Cesta je vhodná aj pre bicycle, či kočíky. Autom je vjazd zakázaný.
Vzhľadom na to, že ide o skrýšu typu „Earth cache“, nehľadajte krabičku, skrýša je virtuálna. Na zalogovanie je však potrebné zodpovedať nasledovné otázky:
1, Popíš štruktúru a farbu penovca v okolí Dračej studne. Akú asi šírku mal počas Tvojej návštevy vodopád a skús odhadnúť koľko vody v litroch/sekundu ním pretieklo ? Ako hlboko pod vodopádom preteká potok ?
2, Je penovec Dračej studne vrstevnatý ? Ako vysoká je viditeľná vrstva ?
3, Okrem samotného penovca, nachádzajú sa v bezprostrednom okolí Dračej studne aj iné druhy hornín ?
4, Napíš aspoň 2 svetovo známe ložiská penovca.
5, Ktorý vzácny mäkkýš žije v okolí Dračej studne ?
6, Foto je samozrejme nepovinné, ale poteší.
Ako vždy, na záver ešte disclaimer:
A) Kto chce logovať, musí poslať odpovede. Bez odpovedí nebude log akceptovaný.
B) Zalogujte si cache ihneď po odoslaní odpovedí, ak by bola nejaká chybička, ozvem sa.
Ref.:
Wikipedia
hiking.sk