Katedrála Nanebovzatia panny Márie v Rožňave je najstaršou stavbou meste. Jedná sa o stredovekú sakrálnu gotickú stavbu z konca 13. storočia, ktorá je najvzácnejšou a najstaršou kultúrnou pamiatkou v Rožňave. V katedrále sa zachovala cenná tabuľová maľba z roku 1513 predstavujúca Svätú Annu Samotretiu, známa aj ako Rožňavská Metercia. V pozadí obrazu je vyobrazenie banských prác od zameriavania banského poľa až po odvoz rudy. Predpokladá sa, že autor obrazu vyšiel z okruhu Majstra Pavla z Levoče. Obraz je zatiaľ najstarším známym grafickým vyobrazením dobového baníctva v strednej Európe.
Výstavba kostola
Gotický kostol Nanebevzatia P.Márie /kat./ bol postavený na konci 13.storočia, pôvodne farský bol dokončený okolo r. 1304. Prvá stavba bola počas vnútropolitických bojov v rokoch 1458 - 1466 ťažko poškodená a tak sa v 70. rokoch 15. storočia pristúpilo k oprave a až v 90. rokoch 15. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza prikročili k nákladnej neskorogotickej prestavbe, na ktorej sa zúčastnili kamenári z Košíc. Z niekdajšieho bohatého stredovekého zariadenia sa tu zachovalo neskorogotické pastfórium (1507), sieťová klenba s figurálnymi konzolami a erbami, renesančný portál a v európskom meradle unikátna tabuľová maľba Sv. Anna Samotretia (Metercia 1513).
Výstavba severnej kaplnky a jednotlivé prestavby
Už pri opravných prácach sa ukázalo, že priestor kostola nepostačí rastúcemu počtu obyvateľov, preto prikročili k stavbe severnej kaplnky sv. Kríža, ktorá bola pôvodne baníckou kaplnkou a len neskoršie nadobudla pomenovanie Bakóczova kaplnka podľa renesančného portálu z r. 1516 s erbom Tomáša Bakócza. Portál sa považuje za dielo Vincenta z Dubrovníka. Na stavbe kaplnky sa zúčastnil staviteľ z okruhu Jána z Prešova. Kaplnka bola dostavaná v r. 1518.
V 16. a 17 storočí bol kostol striedavo vo vlastníctve evanjelickej a katolíckej cirkvi. Keď v roku 1776 cisárovná Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupské sídlo, bývalý farský kostol sa stal biskupskou katedrálou.
Kostol bol pôvodne bez veže, mal iba malú strešnú vežičku, ktorá však zasiahnutá bleskom zhorela. Od 17.stor. spomínajú správy drevenú zvonicu pri kostole. Stavbu veže realizovali v tzv. gemerskom klasicizme v rokoch 1778 - 1779 pod vedením miestneho staviteľa J. Mayera.
Portál zvonice ako nový vstup do areálu kostola s mrežovou bránou zriadili a vyzdobili reliéfmi až v prvej polovici 20. storočia. Zároveň rozdelili bývalú banícku / Bakóczovu / kaplnku stropom na hornú a dolnú časť, aby získali priestory pre knižnicu, sakristiu a zimnú kaplnku.
Interiér bol obohatený neskorobarokovým hlavným oltárom z roku 1778 a barokovou-klasicistickou kazateľnicou. Hlavný oltár, neskorobarokový z r. 1779, od J. Godeho. Bočný oltár sv. Ondreja, klasicistický z r. 1828. Kazateľnica barokovo-klasicistická od J. Godeho, z čias okolo r. 1770. Krstiteľnica, mramorová klasicistická z r. 1828.
Portál zvonice ako nový vstup do areálu kostola s mrežovou bránou zriadili a vyzdobili reliéfmi až v prvej polovici 20. storočia.
Posledná komplexná obnova kostola prebehla v r. 1938, pri príležitosti osláv storočnice prinesenia ostatkov sv. Neita. Počas týchto prác sa našli zvyšky stredovekých nástenných malieb v kapnke Srdca Ježišovho.
Súčasnosť
V súčasnosti je Katedrála Nanebovzatia Panny Márie sídlo rožňavskej diecézy. Zaujímavosťou je, že keďže katedrála má výbornú akustiku, konajú sa v nej aj koncerty....
Použité zdroje informácií a fotografií:
http://www.roznava.sk/katedrala-nanebovzatia-panny-marie-v-roznave-2310
http://www.retep.sk/roznava/katedrala/katedrala.php
http://www.putnickemiesta.sk/putnicke-miesta-na-slovensku/roznavska-dieceza/roznava/
