GIRALTOVCE

Prvé písomné správy o území, ktoré bolo súčasťou giraltovského chotára, sa nám zachovali v listine Spišskej Kapituly z roku 1341. Ako súčasť marhaňského panstva vtedy patrilo šľachticom z Drienova. Dedina Giraltovce sa však menovite spomína až v listine z roku 1416, ktorú napísal uhorský dvorský sudca Peter z Perína. Šľachtici z Rozhanoviec sa v nej sťažujú drienovským šľachticom, že im poddaní z marhanského panstva, konkrétne z dedín Geralth aj Frenchuagasa , teda z Giraltoviec a Francoviec, vyrubujú lesy v susednom čičviansko-vranovskom panstve. Z listiny je jasné, že Giraltovce už určitý čas existovali. Najstaršia podoba názvu dediny je pravdepodobne odvodená od mena prvého šoltýsa, teda richtára, ktorého funkcia sa dedila. Geralt niekedy v prvej polovici 14. storočia najprv zhromaždil istý počet ľudí, s ktorými mal novú dedinu na pôde šľachticov z Drienova založiť. Najvýznamnejšie postavenie v Giraltovciach mal spočiatku dedičný richtár.

Zo 16. storočia pochádzajú prvé názvy Giraltoviec zapísané po slovensky, v tom čase boli na šarišské pomery stredne veľkou dedinou. Obyvatelia sa tu zaoberali roľníctvom. Svedčí o tom aj mladšie obecné pečatidlo z roku 1837, na ktorého odtlačku sa nachádza snop obilia a kosák s kruhopisom GIRALTH HELYESEG PETSEJE. Podobu giraltovského erbu s tradičnými symbolmi, ale osadenými už v tzv. tulipánovom modrom štíte nájdeme tiež napríklad v diele o uhorských erboch z roku 1880. Pre rozvoj Giraltoviec bolo rozhodujúce 18. storočie. Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali plátenníctvom a privyrábali si aj furmankami. Približne každý jedenásty Giraltovčan bol šľachtického pôvodu. Z podnetu šarišskej šľachty bola v Giraltovciach postavená tehelňa a v miestnej manufaktúre sa začala vyrábať umelecká keramika – fajansa. K ďalším dôležitým podnikom v nasledujúcom období patrila papiereň, ktorej existencia je doložená z roku 1884 a vo Francovciach zasa fungovala pálenica.

V roku 1805 sa tu napríklad po prehratej bitke pri Slavkove s Napoleonom zdržiavala časť armády ruského vojvodcu Kutuzova. Roku 1831 zas postihla obyvateľstvo epidémia cholery, ktorej, žiaľ, mnohí podľahli. Medzi Giraltovčanmi v roku 1828 nájdeme murárov, krajčírov, čižmárov, debnárov, našli sa aj ľudia, ktorí sa živili hrnčiarstvom, piliarstvom a kováčstvom.

V minulosti, podobne ako je to aj dnes, bolo pre Giraltovčanov charakteristické najmä pestré náboženské zloženie. Predpokladá sa, že v druhej polovici 14. storočia tu bol postavený kostol, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou zasvätili svätej Kataríne. V čase reformácie sa miestni šľachtici Šemšeiovci stali evanjelikmi, preto na nové náboženstvo prestúpili aj poddaní. Roku 1654 dali vybudovať nový kostol, z ktorého sa dnes zachovala renesančná veža. Začiatkom 18. storočia vznikla v Giraltovciach evanjelická farnosť. Druhú najpočetnejšiu časť obyvateľov predstavovali katolíci, ktorí tu však dlho nemali svoje kostoly. Až v medzivojnovom období si rímskokatolíci zriadili kaplnku a začali s výstavbou kostola, ktorý zasvätili sv. Cyrilovi a Metodovi. Dokončili ho na začiatku 40. rokov minulého storočia. Gréckokatolícky kostol bol zas postavený roku 1938. Od polovice 18. storočia patrilo neodmysliteľne ku Giraltovciam aj židovské obyvateľstvo. Živilo sa najmä remeselníctvom a obchodom. Ich najvýznamnejšou stavbou bola synagóga, ktorá sa nám, žiaľ, nezachovala. Zato na židovskom cintoríne nájdeme dodnes náhrobné kamene aj dvesto rokov staré. Z hľadiska národnostného tvorili väčšinu obyvateľov Giraltoviec vždy Slováci. Rómovia bývali pri Giraltovciach už niekedy v 18. storočí, správa o nich však pochádza až z roku 1842.

V 20. storočí sa časť obyvateľstva hlási k maďarskej národnosti a v dôsledku migrácie do nášho mesta zavítali aj Rusíni. Mnoho Giraltovčanov v tomto období odišlo za prácou do zámoria. Spomienkou na obete 1 sv.vojny je giraltovský pamätník – plastika ležiaceho leva z roku 1918, ktorej autorom je Félix Faragó. V období druhej svetovej vojny mala v mestečku svoje sídlo 1. divízia slovenskej armády, ktorá tu zotrvala až do vypuknutia Povstania. Po jej odchode sa tu zdržiavala nemecká armáda. V neďalekých horách zasa pôsobili partizáni známi ako Čapajevovci. Roku 1913 bola v mestečku zriadená prvá telefónna stanica, aj keď telegraf tu fungoval už pred deviatimi rokmi. Elektrinu od roku 1924 vyrábal parný mlyn firmy Mórica Lichtenšteina. O hospodárskom rozmachu svedčí tiež vznik Giraltovskej banky v roku 1909.

ENG :

The first written record of the territory that was part of the Giralt area was preserved in the Spišská Kapitula List from year 1341. As part of the Marhan manor, it belonged to a nobleman from Drienov. The village of Giraltovce is mentioned in the document from year 1416, which was written by the court judge of Hungary Peter from Perín. Aristocrats from Rozhanovce complain to Drienov noblemans that the liege people from the Marhan manor, namely from the villages of Geralth and Frenchuagasa, (Giraltovce and Francovce) cut down forests in the neighboring –Čičva-Vranov estate. The oldest form of the village's name is probably derived from the name of the first portreeve, whose function has been inherited. In the first half of the 14th century, Geralt gathered a number of people with whom he had founded a new village on the noble land of Drienov. The most important position in Giraltovce was originally a hereditary portreeve.

From the 16th century comes the first names of Giraltovce, written in Slovak, at that time in the Šariš district was a medium-sized village. People worked as peasants. This is also evidenced by a younger village seal from year 1837, with the bunch of grain and the GIRALTH HELYESEG PETSEJE in circle. Giralt coat of arms with traditional symbols, tulip blue shield can also be found in a work on the Hungarian coats of arms from year 1880. The development of Giraltoviec was decisive in the 18th century. In addition to farming, the inhabitants dealt with linen trade and carrier’s trade. Approximately every eleven’s Giraltovce inhabitant was of noble origin. At the initiative of the Saris nobility, a brickwork and the art ceramics “fajansa” was built in Giraltovce, Another important business in the following period was the paper industry, whose existence is documented in year of 1884 and distillery in Frankovce.

In 1805 a part of the Army of the Russian Duke Kutuzov stayed here, after the defeated battle of Slavkov with Napoleon. In 1831 the population suffered a cholera epidemic and many people died. Among the Giraltans in 1828, we find builders, tailors, boot makers, coopers, ceramists, saw millers and blacksmiths.

In the past, just as it is today, the people of Giraltovce were characterized by a varied religious composition. It is believed that in the second half of the 14th century there was built a church that was most likely dedicated to holy Catherine. At the time of the Reformation, the local noblemen of the Šemšeio became evangelicals, and so his servants. In 1654 they built a new church from which the Renaissance tower is still existing. At the beginning of the 18th century an Evangelical parish took place in Giraltovce. The second most numerous part of the population were Catholics, who did not have their churches for a long time. During the inter-war period, the Roman Catholics set up a chapel and began building a chapel dedicated to St. John the Baptist. Cyril and Methodius. They completed it in the early 1940s. The Greek Catholic Church was built in 1938. Since the middle of the 18th century, the Jewish population was part of Giraltovce. They worked in craft and trade. Their most important building was a synagogue, which, unfortunately did not retain. But at the Jewish cemetery we still find tombstones still two hundred years old. From the point of view of nationality, most of the inhabitants of Giraltovce were always Slovaks. The gypsies used to live in Giraltovce sometime in the 18th century, but they did not report until 1842.

In the 20th century, part of the population is a Hungarian nationality, and as a result of migration to our city, the Ruthenians also came. Many people from Giraltovce during this period left overseas. The most famous Giralt memorial of WW I victims - a sculpture of a lying lion from 1918, by Félix Faragó. During World War II, there were headquarters of the 1st Division of the Slovak Army, which remained there until the outbreak of the Uprising. After their departure, the German army stayed there. In the nearby mountains were partisans known as the Čapajevovci. In 1913, the first telephone station was set up in the town, but telegraph have been operated nine years ago. Electricity since 1924 has been produced by Mórica Lichtenstein's steam engine. First Bank was established in year 1909.

--Pero si vezmi zo sebou -- Take a pen with you --

--Kešku vráť na pôvodné miesto -- Cache should be placed on the same spot --