Bobor vodný bol v minulosti na území Slovenska úplne vyhynutý. Avšak neskôr sa opäť rozšíril a dnes môžete známky života tohto hlodavca pozorovať aj na brehu Žitavy.
RIEKA ŽITAVA:
Žitava je rieka na západnom Slovensku. Je dlhá 99,3 km, jej priemerný prietok je 5,05 m³/s. Pramení v pohorí Pohronský Inovec, pri obci Veľká Lehota. Je ľavostranným prítokom rieky Nitry. Preteká okresmi Žarnovica, Zlaté Moravce, Nitra, Nové Zámky, Komárno.
OPIS TOKU:
Prameň Žitavy sa nachádza v pohorí Pohronský Inovec, v podcelku Lehotská planina, juho-juhovýchodne od stredu obce Veľká Lehota.
Tok smeruje severne od prameňa, ale pri samote Malolehotský mlyn sa stáča na západ, resp. juhozápad. Tu formuje dolinu oddeľujúcu Tribeč a Pohronský Inovec. V doline priberá pravostranný prítok Žitavicu a ľavostranné prítoky Osný a Sviniarsky potok. Pri Obyciach opúšťa Lehotskú planinu a ďalej tečie Žitavskou pahorkatinou.
Za Zlatými Moravcami sa do nej vlievajú pravostranné prítoky Hostiansky potok a potok Stránka. Obteká obec Tesárske Mlyňany, Viesku nad Žitavou, Slepčany a Novú Ves nad Žitavou. V Novej Vsi nad Žitavou do nej vteká pravostranný prítok Čerešňový potok. V Hornom Ohaji (časť Vrábeľ) končí prirodzený tok rieky a Žitava je odtiaľto regulovaná, preteká nepôvodným korytom.
Pri obci Michal nad Žitavou preteká okrajom prírodnej rezervácie Žitavský luh. Tu sa stretáva s pozostatkom pôvodného toku Žitavy, ktorý vytvára prírodnú pamiatku Stará Žitava. Pri obci Vlkas je z regulovaného koryta umelo odpojený potok Chrenovka, ktorý južnejšie vytvára prírodnú rezerváciu Potok Chrenovka. Pri obci Hul sa do Žitavy vlieva ľavostranný prítok Liska. O niečo južnejšie, pri Dolnom Ohaji, odpája sa od Žitavy tok Starej Žitavy. O asi 1,5 km sa Žitava pri Šuranoch vlieva do rieky Nitra.
Tok Starej Žitavy pred obcou Dvory nad Žitavou priberá z ľavej strany Branovský potok. Pri Bajči do Starej Žitavy z ľavej strany ústi Pribetský kanál. Tok ďalej preteká okolo Hurbanova a pri obci Martovce vytvára prírodnú rezerváciu Alúvium Žitavy. Za týmto chráneným územím ústi tok Starej Žitavy do Starej Nitry.
BOBOR VODNÝ (Castor fiber):
Bobor vodný (nazývaný aj bobor európsky, príp. bobor eurázijský) je najväčší európsky hlodavec. Dosahuje dĺžku 75 – 100 cm (chvost 30 – 40 cm) a hmotnosť 15 – 30 kg. Bobor má zavalité, v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami. Sfarbenie srsti býva od hnedogaštanovej po tmavohnedú; na bruchu býva srsť bledšia, zemitohnedá. Chvost je pri koreni okrúhly a osrstený, avšak na rozšírenej časti je holý a sploštený zhora. Chvost používa pri plávaní ako kormidlo. Na zadných nohách má medzi všetkými piatimi prstami plávacie blany. Pod vodou dokáže vydržať až 20 minút. Bobor je aktívny hlavne večer a v noci. I keď niekedy spí zimným spánkom, občas býva aktívny aj cez zimu.
Bobor sa dožíva 15 – 20 rokov. Pári sa na jar a bobrie páry žijú spolu po celý život. Samica rodí po 104 – 107 dňoch mláďatá, ktoré sú osrstené a vidia. Krátko po narodení sú schopné plávať. V treťom roku osídľujú vlastné teritóriá a v 3 – 4 rokoch pohlavne dospievajú.
Bobor sa živí prevažne kôrou stromov, no príležitostne žerie aj iné rastliny (trstina, tráva, výhonky lekna, príp. poľnohospodárske plodiny).
BOBRIE HRÁDZE:
Typickým znakom prítomnosti bobra je vodný tok prehradený hrádzou a ohlodané stromy v okolí.
Bobor (sediačky, opierajúc sa o chvost) ohryzie kmeň stromu dookola. Strom obvykle spadne do vody, kde ho bobor odvetví a samotný kmeň i konáre použije na stavbu hrádze. Dosiahne tak, že hladina vody vo vodnom toku sa zvýši. V zahradenej časti so zvýšenou hladinou následne buduje veľkú kopu z vetiev a hliny, tzv. bobrí hrad. Výška tejto kopy môže byť aj 3 m. Vo vnútri hradu vytvorí komoru, s rozmermi približne 80 x 35 cm. Komoru vystle rastlinným materiálom a úlomkami dreva, vzniknutými pri ohrýzaní stromov. Komora sa nachádza nad úrovňou hladiny, avšak vchod do nej je pod vodou. Bobor občas takúto komoru vytvorí aj v brehu, vyhrabaním nory s vchodom pod vodou. V komore bobor prespáva najdlhšiu časť zimy, bez toho, aby jeho telesná teploty výraznejšie poklesla.
Hrádze a bobrie hrady stavajú vždy samičky, samce obvykle zabezpečujú materiál a pri stavbe ho samici podávajú.
VÝSKYT:
Bobry boli v minulosti bežne rozšírené. Avšak kvôli kožušine, vzácnemu tuku a kvôli škodám, ktoré spôsobovali boli masovo lovené. Bobor bol v Československu do roku 1977 uvádzaný ako vyhynutý. V júli r. 1977 prvýkrát pozorovali bobra na Záhorí. Potom sa bobry opäť rozšírili. V roku 1985 bolo potvrdené rozšírenie bobra aj v slovenskej oblasti Dunaja. Nakoniec sa bobor rozšíril aj do centrálnych častí Slovenska a v súčastnosti žije na našom území asi 700 bobrov.
Zdroj: www.snaturou2000.sk
KU KEŠKE:
Pri odlove kešky, prosím, ničím nehýbte, len nahmatajte krabičku a vyberte ju. Po odlove ju vráťte tak, ako bola, aby ju nebolo viedieť.