Z histórie kostola
Evanjelicky kostol stojí na svahu neďaleko šošovkovitého námestia, na terase, podopretej kamennými múrmi. Na tomto mieste začiatkom 14. storočia postavili kaplnku sv. Valentína a okolo roku 1480 dostavali aj jednoloďový goticky farsky kostol. Keď sa už všetci do kostola nepomestili, v roku 1641 spojili kostol s kaplnkou a okolo roku 1727 začali stavať priečnu loď, pričom kostolná veža na západnej časti terasy stala samostatne. V roku 1740 loď kostola predlžili až po vežu.
V roku 1855 počas požiaru mesta zhorel aj kostol, ktorý následne opravili a zariadili do súčasnej podoby vysokými drevenými emporami. V roku 1891 bol exteriér kostola upravený v neogotickom slohu podľa adaptačného projektu arch. Karola Benku a v roku 1902 vymaľoval celý interiér kostola secesným rastlinným dekorom rožňavský maliar Willibald Wolfram pôvodom z Viedne. Pod touto výmaľbou boli objavené nálezy neskorostredovekej výmaľby presbytéria, ktorých rozsah a umelecká úroveň sú dôkazom hospodárskej prosperity mesta v 2. polovici 15. storočia. Súčasný pôdorys kostola znázorňuje grécky kríž.
V kostole je novogotický oltár z roku 1855 s obrazom Krista Spasiteľa od Teodora Boemma, neskorobaroková krstiteľnica a nad emporami štyri veľké obrazy evanjelistov z roku 1735.
Neskorogotický charakter stavby dokumentuje aj spôsob zaklenutia pôvodnej svätine gotickými rebrovými klenbami a nález dvoch nezvyčajne vysokých neskorogotických okien, v prípae zamurovaného okna južnej steny presbytéria aj s veľmi dobre zachovanou kamennou kružbou U väčšiny malieb preažuje technika secco, pravá freska je v menšine.
Oltárny obraz symbolizuje Ježiša ako "Salvatora mundi" - Spasiteľa sveta. Pochádza z 19. storočia. V bočných častiach kostola sa nachádzajú 4 vzácne obrazy evanjelistov - Matúša, Marka, Lukáša a Jána. V súčasnosti čakajú na reštaurovanie.
V svätyni kostola sa nachádza aj pamätná tabuľa s menami padlých Dobšinčanov v 1. svetovej vojne.
Orgán je vzácnym nástrojom pochádzajúcim z organárskej viedenskej dielne: Carl Hesse z roku 1880. Údajne druhý najväčší nástroj tejto dielne. Funkčný - pred rekonštrukciou.
Svätá Hildegarda z Bingenu – ojedinelá na Slovensku
Svätá Hildegarda z Bingenu (nem. Hildegard von Bingen) (* 16. september 1098, Burg Boeckelheim pri Kreuznachu alebo Bermersheim – † 17. september 1179, kláštor Rupertsberg pri Bingene) bola nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a skladateľka. S jej dielom sú spojené počiatky vlastnej nemeckej filozofie, tzv. Frauenmystik. Mníška benediktínskeho rádu a zakladateľka kláštora na Rupertsbergu pri Bingene.
Je to jedna z najvýznamnejších a najuctievanejších nemeckých svätíc. Bola známa aj ako autorka básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál, bola známa a veľmi populárna najmä ako ľudová liečiteľka. Dodnes vychádzajú knižne jej recepty na výrobu liekov a jej medicínske rady a postupy. Nemci ju nazývajú učiteľkou nemeckého národa. Nemeckí baníci zo Saska, práve z okolia Bingenu, ktorí kolonizovali Dobšinú v 14. storočí sem preniesli jej kult, ktorý musel byť mimoriadne silný, keď si ju dali vo svojom kostole namaľovať na takom mieste, aby bola na jednej úrovni s obrazom najvýznamnejšieho cirkevného otca sv. Hieronyma. Maľba je v rámci Slovenska tematicky ojedinelá a tým unikátna.
Na Turkov sa nezabúda
Najzaujímavejšou pamiatkou kostola je nesporne drevená pamätná tabuľa umiestnená v sakristii. Na tabuli je renesančným písmom v latinčine a starej nemčine opísaná tragická udalosť z 15. októbra 1584, kedy bolo mesto napadnuté Turkami, vyrabované a spustošené, obyvatelia pobití alebo odvlečení a do tureckého zajatia odkiaľ sa nikdy nevrátili. Je to poukaz na to, že aj hrdé mesto musí počítať s Božím súdom a trestom, pokiaľ v ňom chýba pokánie
V čase tureckého vpádu bol v Dobšinej evanjelickým farárom Gašpar Piltzius, ktorý si útekom do lesa zachránil život. Tieto dramatické udalosti neskôr opísal na svojom novom pôsobisku v Spišských Vlachoch v rukopise „Brevis narratio devastationis et dirreptionis Oppidi Topscha, per Turcas factae; Anno 1584, die 14 Octobris.“ (Krátka rozprava o rozvrate a plienení baníckeho mesta Dobšiná fiľakovskými Turkami 14. októbra 1584). Toto dielo našiel neskôr v knižnici svojho otca Daniel Klesch, ktorý ho v roku 1671 vydal vo Wittenbergu.
Nástupcom Piltzia vo farskom úrade v Dobšinej bol Žigmund Peczelius. Práve za jeho pôsobenia vznikla popisovaná pamätná tabuľa, čo je zrejmé zo signovania S.P.E.P (Sigismundus Peczelius, Ecclesiae Pastor). Tým teda môžeme datovať vznik tabule niekedy medzi rokmi 1585 – 1627, ktorými je ohraničené pôsobenie Peczelia ako kňaza v Dobšinej. O skutočnosti, že tabuľu inštalovali v čase, keď ešte žili pamätníci tejto tragickej udalosti, svedčí aj samotný text. Namiesto bezvýhradnej ľútosti, ktorú by zrejme svojim predkom vyslovili potomkovia s odstupom času, je text mravokárny a chápe zničenie mesta ako boží trest za ochabnutie viery. O starobylosti tabule svedčí aj fakt, že v diele regionálneho historika Ladislava Bartholomaeidesa: Memorabilia provinciae Csetnek, ktoré vyšlo v roku 1799, sa medzi pamätihodnosťami evanjelického kostola v Dobšinej na prvom mieste spomína práve táto tabuľa.
Naposledy bola tabuľa obnovená v roku 1900. K zásahu do jej celkového výrazu nedošlo (možnosť porovnania s jej stavom v roku 1799). Nevieme však, či išlo o reštaurovanie, alebo väčšiu premaľbu. Vzhľadom na celkový dobrý stav sa o jej prípadnom reštaurovaní, ktoré by mohlo objasniť predchádzajúce zásahy, zatiaľ neuvažuje.
Zvony
Vo veži kostola sa nachádzajú vzácne, ručne robené vežové hodiny od známeho hodinárskeho majstra z Levoče. Sú tu takisto tri veľké zvony. Najväčší váhou cca 2500 kg. Štvrtý najmenší zvonček (turecký) svojim zvonením o 21.00 hod a o 3.00 hod. pripomína obyvateľom príchod Turkov do mesta a ich odchod potom, ako mesto vydrancovali.
Stredoveké nástenné maľby
V roku 1520(21) nemecké obyvateľstvo prijíma nové Lutherovo učenie. Fresky sa stávajú z dogmatického hľadiska neúnosnými, a preto sú premaľované. (napr. objavená maľba "Korunovácie Panny Márie"). Kostol sa stáva evanjelickým a je ním neprestajne až do súčasnosti.
V roku 2002 chceli vnútro kostola znovu vymaľovať a upraviť, a pri prieskume stien sa vtedy objavili vzácne stredoveké maľované výjavy z 15. storočia. Sú to rozsiahle fragmenty figurálnych výjavov s biblickou tematikou kombinované s ornamentálnymi bordúrami a hviezdami na belasom podklade klenbových polí. Nález je pozoruhodný najmä z toho hľadiska, že dostupná odborná literatúra hodnotí dobšinský kostol ako celkom prestavaný a neogoticky upravený v roku 1891. Maľby boli reštaurované v roku 2004.
Vzhľadom na známe udalosti súvisiace s vyplienením mesta i kostola počas tureckého nájazdu v roku 1584 je len pochopiteľné, že z pôvodnej reprezentatívnej výmaľby presbytéria sa zachovalo len torzo. Na severnej stene a závere presbytéria je niekoľko drobných fragmentov z christologického (resp. pašiového cyklu, z ktorých na základe zachovanej časti ľavej ruky Krista pribitej na kríž možno identifikovať výjav Ukrižovania. Dôkazom monumentality pôvodnej maľby je zachovaná hlava pravého lotra, z úst ktorého dve tmavé ruky vyťahujú dušu v podobe drobného nahého človiečika.
Na južnej strane polygónu presbytéria sa zachovali dve postavy svätíc s výraznými svätožiarami, z ktorých jednu možno identifikovať ako sv. Helenu s nájdeným krížom. Na južnej stene presbytéria sa zachoval v niekoľkých fragmentov výjav Posledného súdu. V hornej časti steny pod klenbou je dobre identifikovateľná postava sv. Michala archanjela, pod ňou pás zvyškov architektúry: dajú sa rozoznať hlavice stĺpov a trámový strop.
Stredná časť pôvodne veľkolepej kompozície sa nezachovala, z pôvodne monumentálnej postavy Súdiaceho Krista sa zachovali len chodidlá a časť dolného oblúka mandorly.
Vzhľadom na výšku kostola aj plocha víťazného oblúka poskytovala dostatok miesta pre maliara, ktorý v hornej časti oblúka zo strany presbytéria zobrazil Korunovanie Panny Márie a Ježiša kladúceho nad hlavu svojej matky korunu kráľovnej nebies Výjav oslavujú nebeskou hudbou štyria anjeli odetí v dlhých belasých zlatom zdobených rúchach, ktorí hrajú na hudobné nástroje (viola, lutna, gajdy, tympany).
Postava Ježiša je pomerne dobre zachovaná, hlava Panny Márie je značne poškodená, je identifikovateľná len koruna. Po stranách víťazného oblúka sú zobrazené dve postavy svätcov skoro v životnej veľkosti: vpravo jeden z navýznamneších učencov cirkvi, autor úplného prekladu Biblie do latinčiny (Vulgata) sv. Hieronym v kardinálskom klobúku. Zobrazený je podľa legendy ako vyťahuje tŕň z laby raneného leva, ktorý za ním prišiel do kláštora
Popri figurálnych scénach boli farebne vymaľované aj rámy okien klenby zdobili červene hviezdičky. Časť týchto malieb je už reštaurovaná, ale odborníci predpokladajú, že ďalšie objavy čakajú na reštaurátorov aj na ostatných stenách v kostole.
