Keška patrí do série miest a obcí okresu Prešov.
Ako správny kešer si prines pero.
Obec Okružná sa nachádza vo východnej časti okresu Prešov, pod najsevernejším výbežkom pohoria Slanské vrchy, v doline Okružnianského potoka. Okružná je od okresného Prešova vzdialená vzdušnou čiarou iba necelých 7 km (cestnou komunikáciou 13 km). Obec susedí s katastrálnym územím siedmych obcí: Trnkov, Lada, Kapušany, Vyšná Šebastová, Podhradík, Pavlovce a Šarišská Poruba. Najvyšší bod Mohylky má 817 m n. m. (Slanské vrchy) .
Prvá písomná zmienka o Okružnej je z roku 1359 z čias vlády uhorského panovníka Ľudovíta Veľkého z rodu Anjou, pod názvom Keuresfeu, ako majetok šľachtica Petra, syna Sinka, vlastníkovi hradného panstva Šebeš (hrad Šebeš sa nachádzal nad susedným Podhradíkom) a obec zostala počas celého stredoveku majetkovou súčasťou Šebešského panstva. Názov plne vystihoval kruhové usporiadanie lokality, rozloženej na oboch brehoch miestneho potoka. Podľa vývoja osídlenia v najbližšom okolí možno usudzovať, že sídlisko bolo založené v 2. polovici 13., resp. v 1. polovici 14. storočia. Jeho roľnícke obyvateľstvo, početní želiari, pracovalo v okolitých lesoch, predávalo dobytok a ošípané, zaoberalo sa povozníctvom a zberom slimákov pre panské dvory. Obec sa neskôr v roku 1773 spomína pod názvom Kerestowej, v roku 1918 Kiskörosfő, v roku 1920 Kereštvík a roku 1927 Kereštvej. Toto pomenovanie sa úradne používalo do roku 1948, kedy sa preložil starý poslovenčený maďarský názov a obec získala terajšie meno - Okružná.
V roku 1427 bolo v Kereštveji zdanených 11 poddanských usadlostí, pričom neskôr časť sedliakov prišla o svoje polia a stali sa želiarmi. V roku 1567 sedem sedliakov hospodári však už iba na polovičných usadlostiach. V roku 1543 tu bolo šesť, v roku 1567 deväť a v roku 1588 žiadna želiarska domácnosť. V rokoch 1562-1588 sa objavuje viacero záznamov v súvislosti s dedičským konaním Šebešiovcov a ich majetkovými spormi s Kapiovcami (hranice medzi panstvami, v roku 1570 tu žili 3 poddaní kapušianskych pánov). Neskôr sa pridávali sťažnosti pre opakované výtržnosti a bitky poddaných Kapiovcov z okolitých obcí v Kereštveji a Podhradíku počas rokov 1580-1583. Z roku 1572 registrujeme prvého kereštvejského remeselníka - kováča; a ako nasvedčujú zaznamenané priezviská, aj prítomnosť Rusínov.
V roku 1600 tvorilo lokalitu 11 obývaných poddanských domov, takže počet obyvateľstva mierne klesol. V roku 1693 riešil súd plienenie cisárskych vojakov v obci. Úradná urbárska regulácia prebiehala v obci počas rokov 1771-1773. V roku 1787 bolo v Kereštveji už 41 domov, takže možno predpokladať pomerne rapídny vzrast počtu obyvateľov. Etnickú skladbu obyvateľov tvorili výlučne poddaní rusínskeho a slovenského pôvodu. Dôkazom toho je aj súčasná mierne prevažujúca konfesionálna príslušnosť ku gréckokatolíckej cirkvi nad príslušnosťou k rímskokatolíckej. Najvýznamnejším duchovným pôsobiacim v Kereštveji bol tunajší rodák Jozef Mižičko (1847-1918), ktorý bolprofesorom teológie, kanonikom, veľprepoštom, generálnym vikárom a pápežským prelátom. Obci dominuje cerkev z roku 1788, zasvätená Sv. archanjelovi Michalovi, ktorý dala postaviť na mieste pôvodnej drevenej cerkvi hlboko veriaca grófka Františka Szentiváni Šebešiová.
V priebehu 19. storočia sa v obci usadzujú rodiny, s priezviskami zjavne poľského pôvodu a rímskokatolíckej konfesie. V rokoch 1848-1858 dedinu postihol hladomor, a aj nasledujúce dve vlny cholery v rokoch 1850 a 1873 zapríčinili značný úbytok obyvateľstva. Druhej z nich podľahlo za jeden rok dokonca až 103 osôb. Obce sa priamo či nepriamo dotkli aj obidve svetové vojny; podobne ako neslávne zapísaná tzv. pravoslávna akcia v 50. rokoch minulého storočia.
Pozn.: o podrobnejších dejinách a ďalších reáliách obce Okružná sa možno dočítať v knihe Lackanič, P. - Karabinoš, A.: Kultúrnohostorický náčrt dejín obce Okružná a tradičného spôsobu života jej obyvateľov v 1. polovici 20. storočia (monografia). Okružná 2007
Kataster obce sa rozkladá na dvoch geomorfologických provincií. Jeho severnú časť tvorí v rôznej miere využívaná poľnohospodárska pôda s pasienkami, ktoré obklopujú plochou najmenšiu zastavanú plocha intravilánu. Ten má viac-menej kruhový pôdorys. Práve tejto charakteristike vďačí dedina za samotný názov (Kereštvej), ktorý sa od počiatku objavoval práve v súvislosti s kruhovým usporiadaním domových jednotiek lokality (viď maďarsky kör - kolo, kruh, okruh).
PR Dubová hora
Prírodná rezervácia v juhozápadnej časti katastra obce, vyhlásená v roku 1983 o výmere 61,3 ha, s 5. stupňom ochrany. Ochrana prirodzených lesných spoločenstiev kyslých dubových bučín a bukových dúbrav na vyvrelinách. Ide o územie vhodné pre fytocenologické účely ako jedinečný náučný objekt. Touto prírodnou scenériou sa môžte najľahšie pokochať z turistického chodníka so zeleným značením, vedúceho zo susednej obce Podhradík. Horší prístup k PR je priamo z Okružnej, a to kvôli prekonávaniu značného výškového rozdielu. V najbližšej dobe sa z Okružnej počíta s náučným okružným chodníkom Mohylky, ktorý bude kopírovať spomínaný turistický chodník.
Skalný komplex Džad
Prírodný skalný útvar, ktorý leží na južnej strane Dubovej hory. Tvoria ho dve dominantné veľké skalné bralá, jedno pod turistickým chodníkom, druhé vyššie nad ním, v ktorom je aj skalné okno. Názov Džad pochádza z pôvodného názvu Diad, teda Dedo, Ďad. Skalné okno vo vyššie situovanom brale je pomerne veľkých rozmerov, a môžeme ho tiež trochu považovať za skalnú bránu. Dno skalného okna je šikmo sklonené v smere svahu, šikmá dĺžka je asi 6 m a hĺbka asi 3,5 m.
Prírodný skalný útvar Mohylky
Prírodný skalný útvar Mohylky sa nachádza na vrchole rovnomenného kopca, ležiaceho na najsevernejšom hrebeni Slanských vrchov, juhovýchodne od Okružnej. Má nadmorskú výšku 817,4 m. Vrcholový masív Mohyliek má tvar predĺženej pyramídy. Na západnom ukončení vrcholového hrebienka je niekoľko samostatných skalných väčších i menších kameňov, ktoré inšpirovali už našich predkov a tento prírodný chrám im pripomínal miesto pietneho odpočinku našich zosnulých predkov.
Vážená skala
Prírodný útvar Kamenná tvár sa nachádza na konci bočného hrebienka, ktorý vychádza severovýchodne od vrcholu Mohyliek. Je na severnom ukončení hrebienka, takže sa vlastne jedná o prírodný skalný útvar, premenené čelo lávového prúdu. Zvetrávanie, poveternostné podmienky vytvorili spoločne s prirodzenými vlastnosťami horniny podliehajúcej týmto zmenám unikátny reliéf, ktorý pripomína črty ľudskej tváre. Tieto črty (oči, nos, ústa...) vo svojej kombinácii naozaj pri prispení fantázie a obrazotvornosti pripomínajú ľudskú tvár, akoby vytesanú do kameňa.
Jozef Mižičko: (1847 - 1918), Profesor teológie, kanonik, veľprepošt, generálny vikár, pápežský prelát, rodák z obce Okružná.
Anton Sučka: (1931 - 2005), Slovenský maliar krajinár. V roku 1958 absolvoval štúdium v odbore krajinárske maliarstvo u Dezidera Millyho na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Juraj Daňo: zasl. umelec (1920-2007), Venoval sa maľbe (olejomaľba, pastel - hlavne krajinomaľba), kombinovanej technike. Zúčastnil sa mnohých samostatných aj kolektívnych domácich a zahraničných výstav, študijných pobytov (bývalý ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Česko, Rakúsko, Francúzsko). Podieľal sa na vzniku predajne Dielo a súčasnej Šarišskej galérie v Prešove. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenskej výtvarnej únie.
Milka Zimková: * 01.08.1951, Spisovateľka, herečka, režisérka a autorka monodrám. Základnú školu navštevovala v rodisku a Kapušanoch. Zmaturovala v roku 1969 na Gymnáziu v Prešove. V rokoch 1969 - 1975 študovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Text a obrázky boli prevzaté zo stránky obce.