Keška patrí do série miest a obcí okresu Prešov.
Ako správny kešer si prines pero.
Chmeľov leží v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd západne od rieky Tople. Nadmorská výška v strede obce je 375 m n. m. a v chotári 310 – 500 m n. m.
Povrch takmer odlesneného chotára je mierne zvlnená pahorkatina, vo východnej časti mierne členitý. Tvoria ho horniny bradlového pásma a centrálnokarpatský flyš.
Obec Chmeľov hraničí s katastrami siedmich obcí: Babie,Lipníky, Radvanovce, Kuková, Kračúnovce, Pušovce a Čelovce. Súčasťou obce je miestna časť Podhrabina, ktorou preteká potok Hrabinka.
História
Sídlisko kultúry popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Obec je doložená z roku 1212 ako Frigidus fons, neskôr ako Comlouch (1264), Kumlous (1269), Pousfalva alebo Komlous (1352), Kereztheskomlos (1458), Hmelow (1786), Chmelow (1808), Chomeľov (1920), Chmeľov (1927); maďarsky Komlóskeresztes.
Chmeľov sa spomína z roku 1212, keď Ondrej II. oslobodil obec krížovníkov a obyvateľov od poplatkov na mýtach a trhoviskách. Krížovníci Božieho hrobu sa tu usídlili koncom 12. storočia. V roku 1313 získali obec výmenou za Lendak Berzeviczyovci. V roku 1319 ju kúpil Ján z Drienova. Obec sa stal strediskom rodu Abovcov, v roku 1427 mala obec 42 port.
V polovici 15. storočia bola v Chmeľove bratrícka posádka, pevnosť a sídlo Jána Talafusa. Chmeľov patril viacerým zemepánom. Do 19. storočia tu mali majetky Fehérváryovci, Semseyovci, Fúzyovci. V roku 1787 mal 45 domov a 405 obyvateľov, v roku 1828 mal 34 domov a 249 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Aj za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) a ŠM (Štátny majetok) boli založené v roku 1959. Bola tu prevádzkareň Plety. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach.
Lovagov
Obec je doložená z roku 1382 ako Lovaghaza. V roku 1427 mal 5 port. Patril Lovagovi, vazalovi Drienovských.
Pamiatky
Kostol evanjelický postavený okolo roku 1300, románskej stavby, renesančná veža z roku 1634, kamenný múr z 18. storočia s dvoma vstupnými bránami; gotické architektonické detaily, renesančné sgrafitové nárožené kvádrovanie na veži
Náhrobník z roku 1835
Kúria pôvodne krížovnícky hrad, začiatkom 17. storočia prestavaný, po roku 1945 upravený na školu
Tradície
Hromadná zástavba. Ešte v 1. polovici 20. storočia sa tu lisoval olej z konopného a ľanového semenca z vlastnej úrody.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť