|
Lúčny kôň
Koníkovité a kobylkovité radíme medzi rovnokrídlovce. Koníky vydávajú zvuk trením stehien zadných nôh o predné krídla a kobylky trú o seba predné krídla. Spolu ich poznáme asi 10 000 druhov.
Koník má rebríčkovú nervovú sústavu a cievna sústava je otvorená, tvorí ju rúrkovité srdce. Jeho vnútorná stavba tela sa skladá: mozog, ústny otvor (delíme na: vrchnú a spodnú peru, hryzadlá a čeluste), hrvoľ, žľazové výbežky čreva, srdce, vaječník, vydeľovacie trubice, vajíčkovod, nervový pás, vzdušnica, nervový uzol a štítna žľaza. Na vonkajšej stavbe pozorujeme hlavu s očami, hruď, bruško, tykadlá, spomínané ústne ústroje a krídla
Niektoré druhy koníkov, napr. koník sťahovavý spôsobujú katastrofálne škody pri premnožení. Vtedy sa sťahujú v obrovských kŕdľoch a zničia takmer všetky rastliny, ku ktorým sa dostanú. Väčšina koníkov kladie vajíčko do pôdy, niektoré do pňov a kmeňov stromov. Vajíčka kladú na jeseň a zliepajú ich sliznatým tmelom. Nymfy – larvy koníka sa liahnu obvykle na jar a dospievajú na jeseň.
Na Slovensku žije kobylka sága stepná, ktorá je najväčšou kobylkou v Európe. Dorastá do dĺžky 7 cm. Je to veľmi vzácna bezkrídla kobylka, ktorá sa v našich podmienkach rozmnožuje tak, že neoplodnená samička kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu len samičky.
Kobylka zelená je známa najrýchlejším dorozumievaním v celej živočíšnej ríši. Toto dorozumievanie prebieha medzi samičkou a samčekom formou ultrazvuku a trvá iba jednu trinástinu sekundy. Patrí medzi najväčšie kobylky v Európe. Dobre skáče, lieta horšie. Na Slovensku ju stretávame takmer na každej lúke a poli.
Slovensko sa môže pochváliť i najväčším koníkom v strednej Európe – koníkom stepným, ktorého samičky dorastajú až do dĺžky 8 cm, samčeky dosahujú 5,5 cm. Jeho výskyt je vzácny. Má zvláštne podlhovasté telo a hlavu s veľkými očami. Jeho sfarbenie môže byť zelené, hnedé, hnedozelené i červenoškvrnité s kresbou. Vajíčka znáša do piesku.
|