Mederská / palárikovská / miniželeznička „šínky“
Miniželeznička na konský poťah vznikla v našom chotári z praktických potrieb panstva grófa Károlyiho a neskôr veľkostatkára Eleka výlučne pre poľnohospodárske účely. Delila sa na severnú časť / s odbočkami v dĺžke 9 km/ a južnú časť / s odbočkami v dĺžke 7 km/.
Trasa severnej časti :
železničná stanica – Dolný Kerestúr – Horný Kerestúr /Englové/ a odtiaľ čierna vlečka k novej studni a na Šándor majer
Trasa južnej časti:
železničná stanica – Pivnica – pozdĺž hradskej smerom na Cergát, pri moste odbočka ku gazdovskému mostu a potom smerom vedľa dnešnej strelnice do mederského majera / granádia/. Odtiaľ smerom na Žofiu s odbočkou na Zemné a Pikovú / s odbočkou na Staré šopy/.
Z jednej trate na druhú sa dalo prestúpiť iba na železničnej stanici. Nakladanie a vykladanie materiálu sa vykonávalo oproti dnešnej železničnej stanici, čiže na západnej strane trate Nové Zámky – Bratislava.
Trať poľnohospodárskej úzkokoľajnej železničky bola jednokoľajná. Vagóniky ťahal obyčajne jeden kôň zvaný štajerák. Kočiš sedel na prvom vagóniku a zároveň obsluhoval ručnú brzdu. Vagóniky boli dvojaké. Jedny s bočnicami, druhé ploché, bez brzdy, nazývané i ponvágle. Jeden kôň utiahol 2,5 tony nákladu, 3 – 6 poloprázdnych vagónikov alebo 7 prázdnych vagónikov.
Južnú časť hospodárskej dráhy / staršiu / dali vybudovať Károlyiovci ešte koncom 19. storočia. Severná časť „ šínok“ bola mladšia. Pôvodný majiteľ Vojtech Elek dostal povolenie k výstavbe úzkokoľajnej hospodárskej železnice 28.8.1923 rozhodnutím Župného úradu v Nitre. Úzkokoľajnou železnicou sa prepravoval materiál najrozličnejšieho druhu, hlavne však poľnohospodárske plodiny , uhlie, drevo, hnojivá
a krmoviny. Niekedy sa prostredníctvom nej prepravovali aj obyvatelia žijúci na majeroch.
Základné technické údaje:
-
najväčšie stúpanie dráhy bolo promile
-
najmenší polomer V=20 m
-
šírka koruny spodnej stavby 2,40 m
-
rozchod O,60 m
-
váha koľajníc 7 kg/bm,
-
pražce / šriple/ museli byť dubové a O,75 m od seba vzdialené,
-
šírka vagónikov 1,60 m,
-
nosnosť 1.500 kg,
-
max. rýchlosť 12 km/ hod.,
-
max. rýchlosť cez výhybky 8 km/ hod.,
-
postranné svahy násypov vybudované max. do výšky 2,5 m pri sklone 1:1 1/4,
-
pri väčšej výške 12: 1 ½,
-
pri ťahaní vozňov vlečná reťaz musela byť aspoň 2 m dlhá,
-
prázdne vozne museli byť zaradené ako posledné,
-
dlhšia súprava mala na konci brzdára,
Za celú prevádzku zodpovedal
z pohľadu trestného, súkromného
i verejného práva majiteľ dráhy.
Mederský chotár už dávno nekrižuje železnička zvaná „šínky“. Zanikla koncom 60. rokov minulého storočia. Bola raritou nielen obce , ale i okolia. Jej zánik ovplyvnil hlavne technický pokrok.