Mestské časti Hriňovej - Vrchslatina

 Hriňová

Pôvodne súčasť Vígľašského panstva. Rozvíjala sa ako súčasť mesta Detva. V roku 1811 dostala Detva výsady mestečka. V tom čase sa začalo koncentrovať aj osídlenie v oblasti Hriňovej, čo súviselo s nárastom počtu roľníckeho obyvateľstva, ale aj s rozvojom sklárstva v tomto regióne. Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy.

Foto: hrinova.sk

Okrem vlastnej osady Hriňová (pod maďarským názvom Herencsvölgy) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy: Krivec, Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrch dobroč. Dňa 1. októbra 1895 bol v Hriňovej zriadený Štátny matričný úrad. V tom istom roku sa osamostatnila obec Detvianska Huta, ku ktorej sa pričlenili osady Bratkovica, Komárno a Vrch dobroč.

V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6 000 obyvateľov. Osídlenie hriňovského chotára bolo riedke, nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle.

Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a prácou v lesoch ako drevorubači, povozníci a uhliari. Významnou hospodárskou aktivitou v lokalite bolo sklárstvo, prostredníctvom ktorého zhodnocovalo Vígľašské panstvo bohaté zásoby dreva a ložiská kremeňa. Prvá sklárska huta bola postavená v rokoch 1802 – 1803 v časti Horná Hriňová. Nájomca sklárne Karol Ruber spustil prevádzku huty na rozmedzí rokov 1804 a 1805. Druhá sklárska huta bola postavená v časti Skalisko nájomcom Ignácom Pergerom v roku 1824. V obci sa už v roku 1860 nachádzali 3 píly. Prostredná píla v časti Pod Klopotovom je zachytená už na prvom vojenskom mapovaní z roku 1783. Neskôr bola vybudovaná parná píla s vlastnou úzkorozchodnou železnicou na sťahovanie dreva. V hornej časti obce sa nachádzal vodný mlyn.

Foto: Anton TREBUĽA - Kečkár

1. januára 1989 sa Hriňová stala mestom. V súčasnosti je Hriňová rozlohou najväčším mestom v Banskobystrickom kraji a piatym najväčším mestom na Slovensku, čomu nezodpovedá počet kešiek. To sme sa preto rozhodli zmeniť a vytvoriť sériu kešiek venovaných jednotlivým mestským častiam a lazom v Hriňovej.

Vrchslatina

Vrchslatina je laz na severovýchodnom okraji Hriňovej v blízkosti obce Sihla. Môžete tu obdivovať prírodu a zachovanú ľudovú architektúru, ako aj niekoľko zrubových domčekov zapísaných v zozname národných kultúrnych pamiatok a tiež zvonicu.

Foto: Anton TREBUĽA - Kečkár

Foto: Anton TREBUĽA - Kečkár

Zoznam kešiek zo série MČH nájdete tu

City parts of Hriňová - Vrchslatina

 Hriňová

At first, the town was a part of Detva municipality, which arose in the 17th century. On 21. october 1890, Hriňová became a separate municipality from Detva.

Except settlement Hriňová (with Hungarian name Herencsvölgy) new town contained also near settlements such as Krivec, Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy and Vrch dobroč. In 1895, town Detvianska Huta became independent, including settlements Bratkovica, Komárno and Vrch dobroč.

At the time of formation, Hriňová had 6 000 inhabitants. Main source of sustenance was soil cultivation, cattle breeding, work in forests, glass huts and sawmill.

On 1. january 1989, Hriňová became a city. Nowadays, it is with its area the biggest city in Banská Bystrica Region and fifth biggest city in Slovakia.

Vrchslatina

Vrchslatina is settlement located on the north-east edge of Hriňová near village Sihla. You can admire nature and preserved folk architecture here. There are also two log cabins registered in Cultural Heritage Monuments list and wooden belfry.

List of caches from MČH series can be found here